Kde si? Kde sú jej vášnivé bozky? Kde je ten jej krásny smiech? Kde sú jej jemné vlasy? Kde sú jej oči plné života? Kde sú jej pekné ruky? Kde sú tie chvíľky čo sme sa spolu doberali? Kde sú tie príbehy čo sme si spolu vymýšľali? Kde sú tie chvíľky spoločného smiechu a plaču? Kde si!? Kde si sa mi dnes skryla? Kde sú tie tvoje prekrásne výmysly? Kde sú tie tvoje vážne pohľady? Kde si!? Kde si láska moja? Kde si ty moja dokonalá? Kde?...
Toť k beletrizovanému úvodu môjho článočku :) Každý z nás má v hlave dakoho dokonalého zozačiatku je veľmi nereálny a časom získava dáku reálnejšiu podobu. Časom zisťujeme čo by náš pravdepodobný partner mal mať a čo nie, Akým vlastnostiam dávame akú hodnotu a tak. (tým nemyslím veci ako „má mať Dčka prsia, blodínka dlhé nohy“ a tak ale skôr povahové črty) Niektorý takúto typológiu zavrhnú ale podľa mňa je to tak člowek má dade v podvedomí dáky ideál a toho sa trošku drží. Občas ten výber ovplyvnia veci ako „Ja som ťa nabúchal!?!“ ale partnera si zväčša hľadáme tak, že porovnávame. Porovnávame z tým našim malým ideálom a keď je to blízko tak *JACKPOT* a je vzťah pokial je to aj na opačnej strane tak :) Je to krásny pocit keď ste ho(ju), našli toho vášho čloweka(príp. člowečicu), s ktorým(ktorou) môžete zdielať svoje radosti starosti a všeličo iné. Proste žúžo .. lepšie ako keď sa dáte do úst naraz 2 balíky gumených medvedíkov a necháte ich rozpustiť.
Ale späť k veci ľuďia si proste hľadajú ten svoj typ. Nie vždy je ten typ vhodný pre nich ale kvôli nepochopiteľným veciam sa toho držia. Možno im pripomína otca(matku) alebo dačo v tom štýle. Veľa ľuďí ma presviedčalo, že ľuďia si vyberajú partnerov podľa rodičov preto väčšinou dcéry tyranov si aj v dospelosti nájdu manžela tyrana. Ale ja tomu moc neverím. Ono to nieje tým, že by hĺadali toho tyrana ale on si nájde ich, vďaka týraniu od rodiča majú tieto osôbky skôr submisívnu povahu a preto tak dopadnú a toť dôvod prečo tak dopadnú apsoň podľa mňa.
Ďalšia „úžasná teória“ o vzťahoch je to, že člowek(člowečica) si hľadá opak. Čiže staré známe „protiklady sa priťahujú“ aj to si myslím, že je pravda len čiastočne. Napr. jedna moja známa (veľmo sympatická sociologička Evka [zdravim]), je slušná, kľudná .. proste slušniačka. Celý život chodila s nejakými grázlikmi,feťákmi,bitkármi a tak. Možno si myslela, že ich polepší alebo hľadala v živote vzrúšo alebo čo ja viem čo.. jednoducho stále mala takýchto chlapov. No a teraz má manžela. Tipnite akého? Absolútne šlušniaka :) sú spolu už zo 3 roky ak sa nemýlim a sú happy! Čiže časom si len uvedomila čo je pre ňu naozaj dôležité, že dôležitejšia je dôvera ako výdrž pri chlaste a istota je viac ako kožená bunda. Vždy musia mať tý ľuďia dačo spoločné pokial chcú aby im to vydržalo, lebo bez základov nepostavajú žiaden vzťah. A samozrejmé je aj to, že musia byť v dačom odlišný lebo síce je nás tu cez 6 miliárd nenájdeme dvoch rovnakých ľuďí. Takže tak ..
No neviem čo som týmto článkom chcel dokázať ale dačo som hádam vypotiť dúfam, že ste si užili čítanie a aspoň dačo z toho máte. PLS píšte komentáre pokial sa vám to nepáčilo chcem vedieť čo mám vylepšiť (nie na názoroch ale písaní) príp. pokial sa páčilo alebo jendoducho pokial máte iný názor. Napíšte mi ako je to u vás pri hľadaní partnerov. Čo je pre vás dôležité? Čo nie? Naozaj sa priťahujú opačný ľuďia? .. vyjadrite sa :)
Komentáre
no pre mna..
Ale nie.. hlavne nech neni blba, nech ma svoj nazor, nech je uprimna a nech ma rada cestoviny :D .. a tak.. takze tak.. chapes..
;) je jeeee, to bych si tak
nooo
nadherny clanok...
Vyjadrenie
...a Peťo pekne trafil tie cestoviny...
tak..
zase máš recht
mno :)
ALE! Gumené medvedíky sú tiež poriadne žúžo!!! ;)
A moje hľadanie? Rozhodne nie a la Pierre style - podľa (už som zabudla aj názov aj autora) knihy a rád v nej :D Ale nie, dúfam som neurazila, heh. Ja sa riadim heslom: "Čo príde, to bude." Ale ideál by ma mal predovšetkým rešpektovať, mali by sme si navzájom dôverovať a tiež vedieť sa zabaviť a nebrať všetko príliš vážne. A mohol by vedieť hrať basket - moja srdcovka ;) Toť asi všio.