Pihuškov Blog

No tak som sa rozhodol napísať dáke "steam scifi story" ale dopadlo to prapodivne. Čítajte a komentujte :) A tie veľké hrubé číslice sú odkazy na vysvetlivky tie sú na konci textu. Enjoy the reading!

Osud Gaie

 Piesok osveltuje pečúce slnko a celé mestečko zýva prázdnotou. Budovy z bieleho mramoru tu stoja ako veľké monumenty starým dávno zabudnutým bohom a všetko zíva prázdnotou. V strede tohto výjavu stojí mohutná postava. Muž v dlhom pieskom a guľkami ošľahanom béžovom kabáte. Na chrbte sa mu skvie veľká pulse gun a na očiach má mierne doškriabané slnečné okuliare. Hlavu mu pokrýva klobúk rovnakej farby ako je jeho kamát a spod neho ako keby tečú dole pramienky dlhých čiernych vlasov. Jeho mužná tvár je jemne zarastená a vidno v nej veľa prežitých bojov a iného utrpenia. Je to Ramirez, známy tiež ako posledný vesmírny cowboy(1).

 „Konečne som ťa našiel! Bájne mesto Veľkého príchodu(2)!“ Zahladel sa hlavnou ulicou, ktorá ležala priamo pred ním. Smerovala do centra mesta, ktoré sa nachádzalo v doline. Nedovidel až na koniec ale vedel čo ho čaká.. no aspoň si to myslel. Vydal sa teda dolu ulicou. Po pár hodinách putovania si dal pauzu. Neznesiteľné teplo a zdanlivo nekončiaca cesta ho dosť unavovali. Z kabáta vytiahol ťapku a z chuti sa napil. Zrazu mu niekto vystrelil ťapku z ruky a zbytok cennej tekutiny sa vylial na vodychtivú pôdu, ktorá ju v momente vsiakla. „Čo to?“, spýtal sa Ramirez tasiac pušku a otáčajúc sa smerom odkadial predpokladal ten výstreh. Zrazu sa ako keby zo všadial ozval zvučný hlas: „Prešiel si priďaleko do svätého mesta cudzinec! Choď späť lebo na druhý pokus sa už trafím!“ „Nebojím sa ťa! Ukáž sa!“ „HA .. ty sa ma nebojíš? Tak čo povieš na toto?“ Zrazu sa z ničoho nič objavila tienistá postava za Ramirezom. BANG! Ozval sa vzduchom hlasný zvuk výstrelu. „Čo to? Však tu ten prekliaty chlapík ešte pred chvíľou bol!“ ,poznamenal zmäteno tienistý útočník. „Však som tu tak prečo si míňaš náboje na strelbu len tak do vzduchu.“ ,povedal Ramirez stojaci na vrchole najbližšej budovy. „Ako si sa tam dostal?“ „Jednoducho. Vyrastal som tu ako dieťa a v tomto meste si musel byť rýchly pokial si chcel prežiť.“ „To nieje možné! V tomto meste už cez 200 rokov nežije nikto okrem nás strážcov.“ Tienistá postava konečne vyšla z tieňa. Bol to napoli člowek napoli dokonale pracujúci mechanizmus. Malé piestiky a kolieska sa rytmicky pohybovali v mieste kde by normálny člowek mal srdce a z komína, ktorý mal na ľavej lopatke vychádzajú v pravidelných intervaloch obláčiky pary. Zbraň bola súčasťou jeho ruky. Hlaveň mal v ukazováku a mieril svojim ľavým mechanickým okom, z ktorého napriek strojovej prestnosti bolo cítiť nenávisť. „Nehovorím, že som tu žil len som tu vyrastal. Keď nastal veľký výbuch toho jadrového reaktoru(3) prežil som. Neviem ako ale prežil a žijem dostatočne dlho na to aby som sa sem mohol vrátiť a zobrať si čo mi právom platí, čiže Srdce Gaie(4).“ „Srdce Gaie? Si šialenec! Neverím ti a neviem skadial o ňom vieš ale nedostaneš sa k nemu!.“ Strážca rozprestel svoju mechanickú dlaň a z nej sa vysunul malý kanon. Potom si ešte potiahol za páku, ktorú mal na boku čím zrýchlil rytmus pohybu všetkých piestov a koliečok a vrhol sa na Ramireza! Ten uskočil a len tak tak odrazil výstrel zo strážcovho kanónu. Strážca sa okamžite otočil za ním a vo vzduchu sa začal súboj plný úderov a striel. Plazmatické pulsy z ich zbraní ničili okolité budovy, ktoré stáročia prežívali nepriazne prírody a aj čloweka. Zdalo sa, že ten nekonečný kolobeh úder/blok/výstrel sa nikdy neskončí kým sa šťastnou náhodou nepodarilo strážcovi rozbiť Ramirezove okuliare. Ramirez prudko odskočilo čo prekvapilo strážcu. „No čo už nevládzeš cudzinče?“ ,povedal zadýchaný strážca. „Nie... ale ty si rozbil moje OKULIARE!!!“ Ramirez zhodil klobúk,kabát a rozbité okuliare a zvrieskol! Rázová vlna z jeho výkriku  zničila všetko okrem strážcu v okolí pol kilometra. Až teraz je vidno pravý Ramirezov vzhľad. Oči sú prázdne bez zreničiek aj dúhovky a pokrýva ich jemná červenkastá žiara stúpajúca ako dym aj mimo nich a pomaly sa šíriaca po tele. Jeho hruď a paže sú celé zjazvené z úderov, sekov, postrelení a iných zranení. Najväčšia jazva je ale na srdci a z tej sa teraz začína šíriť rovnaká červená žiara. Jeho nohy pokrývajú temné nohavice alebo lepšie povedané zdrapy látky pospávajé dokopy za účelov pokryť nohy a na chodidlách má staré ošarpané kanady.

 Strážca sa po chvíľke otrasenia z rázovej vlny pozrel na Ramireza pohľadom plných strachu. „Čo si zač?!“ „JA SOM RAMIHRÉS! POSLEDNY Z PôVODNÝCH(5)“ Za tú dobu stihla červená žiara pokryť celé Ramirézove telo. Celý zažiaril a žiara následne zmizla. Celá jeho pokožka zčervenala a na očiach sa mi znova obajvili jeho pôvodné okuliare ale tentokrát úplne nedotknuté. „Vypustil si von to čo si nemal a teraz si to užiješ!“, povedal Ramiréz a so šialeným úškrnom sa vrhol na strážcu. Ten nestihol ani len reagovať a už bol rozpolený na dve časti Ramirézovými holými rukami, ktoré teraz pripomínali skôr pazúre divej zvery. Ramiréz sa vzpriamil a so spokojným výrazom vo svojej tvári sa vydal opäť na cestu. Vďaka tomu, že strážca uvoľnil jeho pôvodné ja napredoval omnoho rýchlejšie. O 15 minút stál pred „továrňou na život“ tiež nazývanou Srdce Gaii. „Konečne!“ Ramiréz zastal a začal sa kochať nádherou tohto dokonalého výtvoru. Srdce Gaii má pôvod neznámy a málokto už teraz vie vôbec o jej existencii ale je pôvodom celého života na tejto planéte. Má podobu krásnej ženy so snehobielou pokožkou. Zdá sa ako keby len tak spala v sklenenej rakvi, ktorá je v skutočnosti len jej aura chrániaca ju pred vonkajšími vplyvmi. Ramiréz po chvíľke pomaly pristúpil a pohladil jej auru. V tom ho odhodil plasmatický puls nadmernej veľkosti. „Nemáš právo dotýkať sa srdca cudzinec!“ Bol to ďalší strážca. Tento mal ale ďaleko od predchádzajúceho Ramirézovho protivníka. Vyzeral ako malý 10 ročný chlapec, ktorého oči mali farbu aury Srdca Gaie. Celým jeho telom prechádzali žilky rovnakej farby a v ruke držal pulsovú bazuku. „Ja niesom cudzinec! Ja som Ramihrés!“ „Ach Ramihrés. Veľmi si sa zmenil od nášho posledného stretnutia. Neovládol si svoju silu ako si tvrdil ale ona ovládla teba!“ „Aj ty si sa zmenil. Prestnejšie zase si zmenil telo. Nestačil ti ten chlap čo si ho osídloval predtým?“ „Nie jeho telo neznieslo nápor mojej sily. Bolo príliš mladé narozdiel od tohto. Ale to už je jedno. Čo tu robíš Ramihrés?“ „Čo asi? Prišiel som  si po ňu! Bude moja nech to stojí čokoľvek.“ „Tak to budeš musieť bojovať proti mne!“ „Rátal som s tým Síhnan!“ Strážca Síhnan vystrelil ešte niekoľko striel na Ramihrésa, odhodil puslovú bazuku a rozbehol sa smerom od Srdca Gaie. „Myslel si si, že týmto mi dačo spravíš Síhnan? Znaivnel si v tom detskom tele!“ Ramihrés sa vrhol za Síhnanom. Vymenili si niekoľko úderov keď zrazu Síhnan skríkol: „1. Pečať sily!“ Jeho telom prešiel prúd energie a chlapčenské telo za pár sekúnd dospelo a okolo rúk sa mu objavila modrá žiara. „Zhor!“ Zahnal sa na Ramihrésa a jeho úder nasledovalo niekoľko energetických pulsov. Ramiréz sa tomu úderu vyhol a vrhol sa vervou na Síhnana. V očiach sa mu aj cez okuliare značilo posadnutie bojom a zabíjaním! Niekoľkými prudkými údermi spôsobil značné zranenia Síhnanovi. Ten sa nedal a ešte pár krát sa pokúsil zasiahnuť „energetickou pesťou“ Ramihrésa ale nestíhal. Ten ho ešte jedným prudkým úderom odrazil k zemi. V momente stál vedľa Síhnanovho zmrzačeného tela. „Tak čo Síhnan? Ozaj túžiš po smrti?“ „Túžim ale po tej tvojej. 2. PEČAŤ!!“ Horizont zaplnilo jasné modré svetlo. Na mieste kde pred chvíľou ležalo Síhnanovo zúbožené telo teraz stál ako keby dvojník Ramihrésa len v modrom,bez okuliarov a s malými bielymi operenými krídlami vychádzajúcimi z chrbta. „Pre toto som si zobral telo toho chlapca. Ako jediné je schopné nerozpadnúť sa keď sa snažím zmeniť ho vo svoju pôvodnú podobu s mojou pôvodnou silou.“ „Pche aj tak to nič neni voči mne.“, arogantne dodal Ramihrés. V mžiku sekundy sa vrhli do boja. Voľným okom sa  nedali vnímať. Objavovali sa len náhodné záblesky modrej a červenej na horizonte až kým sa po pár minútách neozvali 2 ohromné výkryky. Jeden bol Síhnanov, pána života a druhý bol výkrik Rámihrésa, pána chaosu. Dva ohromné blesky sa objavili. Jeden červený plný tvári tých čo už dávno umreli, ich zúfalstiev, bolestí a utrpenia zatial čo druhý modrý bol plný nádeje tvári tých čo sa ešte len mali narodiť,ich radostí,šťastia a hlavne života. Tieto výboje sa stretli a pohltili všetko v svetle. Pokojnom a predsa chaotickom svetle, ktoré si odporovalo ale predsa len napĺňalo srdcia všetkých niečim zvláštnym.

 Po tomto výbuchu stál už len jeden ale kvôli výbojom bolo zozačiatku poznal len obrysy. Nemal ruku nech to bol ktokoľvek ale predsa bol vystretý ako víťaz. Jediný !

 Bol to Rámihrés. Celé jeho telo bolo poničené údermi od Síhnana. „Skoro si mal dostal bratček(6) len šťastie, že ja som stál pod záštitou šťasteny! Teraz si idem po svoju odmenu!“

Rámihrés sa vydal za Srdcom Gaie. Keď k nej došiel len sa naklonil a pobozkal ju. Splnil osud Gaie! Osud smrti a konca. Ohromný výbuch bolo vidieť vo všetkých koncoch vesmíru. A to bol koniec planéty známej ako Gaia!

(1)Vesmírny cowboy je potulujúci sa bojovník prechádzajúci aj najzapadnutejšími končinami vesmíru zväčša len bez ciela. Hladá len chlast, ženy a dobrý súboj.

(2)Legendy hovoria, že toto mesto bolo založené na mieste kam dopadol anjel, ktorý dal tejto planéte život. Ale pravdepodobnejšie je vysvetlenie, že je to miesto pristánia prvých osadlíkov na Gaii.

(3)Jednalo sa o reaktor, ktorý chcel spútať silu Srdca Gaie(viď 4.) a využiť ju na zásobovanie celej planéty elektrinou aby sa znova z pustatiny Gaie stala moderná planéta.

(4)Pravdepodobne anjel spomínaný v starých legendách. Je to takzv.továreň na život a jeden z mála vynálezov pôvodných ľuďí na Gaii. Jej cielom je dodávať planéte energiu a tým ju zúrodňovať lenže od incidentu keď chceli túto energiu spútať v jadrovom reaktore obrnila sa a čaká sa na to či niekto zase raz uvoľní jej silu.

(5)Pôvodný sú osádka prvej ľode, ktorá mala osídlovať Gaiu. Boli geneticky pozmenený aby mali dlhší život a aby mali neprirodzené schopnosti, ktoré by im pomáhali odbíjať súperov.

(6)Síhnan nebol v skutočnosti Ramihrésov brat ale označoval ho tak lebo oni dvaja boli posledný dvaja z Pôvodných.