Otvoril som oči a videl som len jemné upokojujúce svetlo. Ležal som na krásnej hebkej zelenej tráve a zprava fúkal príjemný jarný vánok. A zrazu som v tom výjave uvidel tú najkrajšiu časť. Anjela.. Krásku. Bohyňu! Musí to byť Afrodita sama!! Je očarujúca. Hnedé lesklé vlásky jej dopadajú na jej nahé plecia a jej nádherné čokoládové oči hladia na mňa. Usmial som sa na ňu a ona opätovala môj úbohý úsmev niečim čo ani neviem popísať! Jej úzke jemné pery ma svojou jednoduchosťou a krásou v tom neuveriteľnom úsmeve ohúrili. Milujem ju! Musím ju mať. Posadil som sa a pri svojom vstávaní som zistil viac o jej zjave. Malá, chudá ale predsa ženská. Krásne elegantná oblečená čiste v bielom. Na zápästí mala priviazané malé strieborné zvončeky, ktoré sa pri každom jej pohybe radostne rozozvučili. Až teraz som si uvedomil, že môj prvý dojem bol úplne prestný. Ona je naozaj anjel. Priehľadné bledé krídielka sa vznášajú za jej chrbtom a snažia sa napriek nevôli svojej majteľky výjsť zase do výšin kde nikdy žiaden smrteľník nebol.
“Kde si?KDE SIIIIIII?!” Zvrieskol som a padol som na kolená. Zmizla len tak. Ale prečo? Ja som ju chcel len ľúbiť. Urobiť ju šťastnou… Pozrel som sa na svoju ruku a uvidel som pravdu. Nebola to ruka toho kto miluje ale diabla. Ruka zloby, chamtivosti a túžby. Nie ja som ju nemiloval. Ja som ju len chcel! Vyzdvihol som svoju alebo lepšie povedané ruku diabla do vzduchu a rozlúčil som sa so svetom. Prerezal som si pazúrmi krčnú tepnu a…
Zobudil som sa. OMG!! Zase? .. Zase som to len prehnal z trávou a alkáčom. A takto hold vyzerá skoro každé ráno v mojom skromnom malom chlpatom svete :) Thx za čítanie tohoto narýchlo zbúchaného článku a vopred sa teším na konštruktívnu kritiku!
Komentáre
hmm..
hm..
Dalšie skvelé veldielo