Ja sa inšpirujem zväčša hudbou alebo banalitami. Napr.väčšinu svojich článkov som napísalkeď som počúval Pink Floyd alebo napríklad "The last stand" som napísal keď som počúval Flowerz od Armanda van Heldena. A čo sa týka banalít sú to veci, ktoré len tak uvidím ako napríklad šachovnica alebo vlasy a podobne. Ukážem príklad:
Dnes ráno som ležal v posteli a pozrel som sa na záves a zrazu... CRACK!!
Tma a dym zahaľovali celú miestnosť. Zrazu zažali svetlá vychádzajúce z podlahy a osvietili malé pódium s jazzovým kvartetom a priestor pred ním kde boli nahusto poukladané malé okrúhle stolíky okolo, ktorých sedeli ľudia, zväčša v dvojiciach alebo trojiciach. Jediná výnimka bol stôl najbližšie k stredu pódia sedel tam osamotený muž. Vysoký, dobre stavaný, v strednom veku. Mal na sebe čierny oblek s tenkými bielymi linkami, čerstvo naškrobenú bielu košeľu, červenú kravatu a starý čierny klobúk, ktorý mu zahaľoval čiastočne oči. Dym z jeho cigarety sa pomaly zvíjal smerom hore a tam sa ako keby vlieval do mora dym, ktoré tam už bolo. Mal pred sebou už kopu prázdnych pohárikov ale ešte stále mu nebolo dosť. Nevyzeral na alkoholika. Zdvihol ruku a zavolal čašníka. Ten sa k nemu po čase predral spleťou stolou a ľudí. Kapela medzitým začala hrať. Hrali overenú klasiku, práve začali hrať „Autumn leaves“. Chlapík si klepkal nechtami rytmus na stolík a povedal znova objednávku čašníkovi. Tiež mu nenápadne dal najavo, že by neuškodilo odpratať staré poháre. Ten sa ospravedlnil a hneď sa postaral o to aby boli poháre odnesené. Cigareta dohorela. Špak hodil do popolníka a oprel sa o operadlo. Prišiel sem kvôli práci. Je to detektív na voľnej nohe. Zase raz sa tá práca týka dákeho hudobníka, je to až čudné ale poslednou dobou v tom vždy je dáky hudobník. Čudné ale nezamýšľal sa nad tým moc vedel čo má spraviť. Po koncerte si odchytí kontrabasistu, popýta sa ho pár otázok a pokiaľ nedostane odpovede aké chce bude to z neho musieť vybiť. Ako vždy. Čašník prišiel so škótskou a ešte raz sa ospravedlnil za tie poháre ale dnes je tu vraj veľa ľudí a čašníčka čo mala robiť ochorela. Jemu bolo jedno čo ten čašník hovorí ale taktne sa tváril, že ho počúval a odpustil mu.
V takomto duchu prebiehal celý večer až po predposlednú pieseň. Rozhodol sa, že zaplatí a nenápadne sa presunie do zákulisia aby si tam mohol svojho muža odchytiť. Keď zrazu niekto vykopol hlavný vchod. Jediné čo stihol bolo zohnúť sa. Začul pár dávok z Thompsonov a potom už len výkriky. Pozrel sa vedľa seba a ležal tam prestrielaný čašník ale ten ho nezaujímal. Pozrel rýchlo na pódium ale neskoro celá kapela bola mŕtva. DO RITI! Pomyslel si, hodil so seba poslednú škótsku, zobral pištol a rozbehol sa smerom von ....
Komentáre
No mna
2 pihoslav: nice ukazka ... chcelo by to pokracovanie :) normalne si to ziada aspon jednu kratucku cast ... je to take nedopovedane
:)
poprípade je to tak ako hovorís.. príde to len tak.. voi lá a je tu nápad...
no ja...
no ja
Mno, jednoznačně ČR...
...