Takze tu je moj prispevok do diela. Dufam ze budete spokojny. A hlavne dufam ze bude Pihoslav spokojny. Ospravedlnujem sa za fakt, ze je to bez diakritiky, ale inak sa nedalo, verte mi :)
Enjoy. By Pierre E.
Nonsalantne si sadol na studeny spodok piliera, podopierajuceho najvacsi most v meste. Oprel sa chrbtom o stenu, objal si kolena a rozmyslal. Po chvili sa mu roztriasli ruky. Traslavu ruku vlozil do vrecka a vybral z nej patgramovy balicek cukru od rannej kavy. Opatrne odtrhol vrch a vysypal si obsach sacka do ust. Zavrel oci a vychutnaval svoju davku potravy na pol dna.
Ked opat otvoril oci pozrel sa do pomaly tecucej rieky a ryby v nej. Prudky teplotny rozdiel medzi studenym vzduchom z noci a vodou sposobil male chumaciky vodnej pary nad hladinou. Ryby vyzerali lenivo, az zdegenerovane mestskym prostredim. Za tie roky si uz natolko zvykli na pritomnost ludi, a teda aj lahky zdroj potravy, ze pre svoje prezitie staci aby sa obcas vyhodili do vzduchu a dostanu co chcu. Skrotime prirodu, nazveme to Zoo, skrotime cloveka nazveme to stat..
Volny prud myslienok prerusil zvuk zvoniaceho mobilneho telefonu. Bol mu az napadne znamy.
‘Ved som ho vyhodil. Ako ma mohol najst?’ Preco ho nikto nepocuje?‘, pytal sa sam seba. Pozrel sa na miesto zdroja zvuku. Automatizovane smetiarske auto vysypalo mestsky odpad do automatickej ekologickej skladky. Otvor na spalovaci sa otvaral. Zvedavost v nom premohla akukolvek lenivost a zacal utekat. Jeho dlhy plast sa vlnil za nim, a on vyzeral ako tie stare dvojplosniky zo sestdesiatych rokov, ktore lietali nad mestom s reklamou na Coca-Collu. Mal stastie, ze kos do ktoreho hodil mobil bol jeden z prvych, z ktoreho tento zberac zobral smeti, pretoze teraz bol prakticky na kraji kopy. Zodvihol mobil zo zeme, ocistil ho od lepkavej supky z bananu. Na vonkajsom displeji V-cka bol ako volajuci uvedeny Caine.
‘Ako ma mohol najst? Po tolkych rokoch? Bolo to dievca cast planu? Co sa stalo vcera vecer?’.. Po chvili vahania zodvihol. Jeho taktika bola jasna. Pocuvat.
“Mohol si mat vsetko.”, povedal zachripnuty hlas, “ale ty si si vybral nic. Zivot zobraka, polovicaty zivot nehodny tvojich schopnosti.”.. Napriek tomu ze chraplavy hlas hovoril potichu a kludne, z jeho reci isla hroza.
“Nechaj ma na pokoji.”.. povedal do zapachajuceho pristroja.
“Svojmu osudu neutecies.”
“To sa este uvidi, Caine.”, sam pre seba sa oportunisticky usmial a z celej sily hodil mobil o betonovu zem. Ten sa rozletel 1000 kuskov. Posledne kusky cukru sa rozpustili pod jeho jazykom. Chut mu ale zostala. Chut vzdy zostava..
Komentáre
No,
;)
"skrotime cloveka nazveme to stat" ;)
Tak honem, honem ďalšiu časť ;)