Pihuškov Blog

 The Last Stand

„Už sú to 2 týždne odkedy zničili sanatórium a ušli. Naši zvedovia nam oznámili, že sa pohybujú smerom na juh čiže sem.“oboznámil chlapík v bielej uniforme Herbaliser o situácii. „A kto je vôbec ten druhý? Tiež taký maniak ako bábkar?“ „Nie podĺa záznamov je to len malá ryba. Bábkar ho asi len použil ako zbraň pri úteku. Predpokladáme, že ho už zabil.“ „Ok takže ho mám očakávať tu budete ma kryť?“ „Nie dávali by sme len bábkarovi zbrane do ruky. Sám vieš, že bez svojich bábok je skoro bezmocný a ak tu nebude nikto tak to bude najlepšie.“ „Ok máte pravdu kapitán. Zavolám vás keď bude potom.“ „Dobre. Good luck Herbaliser.“ „Ďakujem kapitán ale ja šťastie nepotrebujem.“pousmial sa a hneď na to kapitán aj zbytok osôb v bielych uniformách zmizli. Sadol si na briežok v strede stepy a čakal. Všade navôkol bola krásna jasnezelená tráva mihotajúca sa pod jemným vetrom, ktorý tu od rána vial. Kde tu sa z trávy zjavil balvan ako ten na ktorom práve sedel Herbaliser. Vyzerali ako keby ich tam umiestnil niekto cielene pravidelne rozhodené po pláni ukryté v tráve. Vyzerali ako strážne veže, ktoré mali varovať pláň pokiaľ by prišiel nejaký votrelec. A na to práve teraz Herbaliser jednu z tých skál aj využíval. Hĺadel priamo na sever smerom k okraju planiny a začiatku lesov. Bolo to najdlhšie lesné pásmo v okolí a tvorilo prirodzené barikádu pre sanatórium. A teraz sa snaží niekto tú barikádu zvnútra prelomiť.

 Po hodine čakania Herbaliser vzhliadol presne to čo chcel. Pás padajúcich stromov. V tom už aj posledný rád stromov bol rozsekaný. Obloha nabrala fialovkastú farbu a uvidel tam siluety dvoch osôb. Obaja vysoký a so šialeným výrazom v tvárach. Z ničoho nič sa vrhli smerom k nemu rozsekávajúc všetko čo bolo navôkol. „Odkedy sme sa naposledy stretli zlepšil si sa bábkar. Máš väčšie teritórium a aj lepšiu kontrolu nad tvojimi niťami.“poznamenal Herbaliser a uskočil z balvanu, ktorý bol tesne za tých rozsekaný an drobné kúsočky. „Je to možné.“odvetili bábkar aj Roison jendohlasne. „Akoto že si si tú bábku zobral? Alebo inak nevieš tak ovládať nite?“ „Vieš bábkar potrebuje svoju marionetu ale to ty nepochopíš bylinkár.“bábkar sa prudko rozmáchal vo vzduchu s rukami a okolo Roisonových ruk sa omotali nite. Vytvorili dokonale ostré rukavice z dlhými pazúrmi. Hneď potom sa Roison vrhol na Herbalisera, ten reflexívne potiahol nádovku s fialavkastou kvapalinou a rozbil ju v rukách. Uhol sa a potom prudko udrel Roisona do tváre. Ten odletel asi na dva metre a začal ležať. „Myslel som si, že si sa poučil od nášho posledného stretnutia bábar.“poznamenal pobavene Herbaliser. „Kto hovorí, že som sa nepoučil?“zvrieskol s úškrnom na tvári bábkar. V tom zrazilo z boku Herbalisera na zem. Keď sa stihol uvedomiť stál nad ním Roison. „Vieš ja niesom normálna bábka. JA SOM MARIONETTA!!“ A prerazil mu rukou hruď. Zdvihol Herbaliserove bezvládne telo do vzduchu a oboch, bábkara aj marionettu, prevládol šialený monotónny smiech. Lenže zabudli, že Herbaliser mal v plášti všetky svoje bylinky a nápoje. Roisonovy začala stekať po ruke Herbaliserova krv a rôzne kvapaliny. Zrazu keď jedna z nich vtiekla do pramienku krvi nastala ohromná explózia.

 Roisona len odhodilo a bábkara tiež. Po chvíľke sa dali dokopy a postrehli olivovozelený dym, ktorý ostal po explózii po chvíľi začal opadať a zjavila sa silueta tela. Bol to Herbaliser. Jeho dotrhnané telo sa krívajúc blížilo k nim. Nesčetne rán vrátane tej, ktorú mu uštedril Roison krvácali. V tom si narovnal hlavu. Mal prázdne oči. Žiadne zreničky,dúhovky ani bielka len prázdne oči, z ktorých stúpal ten olivový dym. Prestali dymyť a zrazu sa mu vytvorili nové oči s krásne hnedými dúhovkami. „Nezahrávajte sa s prírodou neviete akú má silu.. áááááááá.“ Herbaliser zvrieskol od bolesti a z jeho rán sa začali drať von malé rastlinky. Čelo mu nad očami rozdradli dva konáre, ktoré vyzerali ako rohy diabla a na chrbte pod lopatkami mu tiež rozdrali kožu a začali vyrastať konáre. Vytvorili ako keby drevené krídla. Bábkar a Roison vyšli z počiatočného šoku. Bábkar potiahol za nite a Roison sa vrhol na Herbalisera. Bábkar pohyboval rukami vo vzduchu ako keby hral na klavíri a Roison prudko sekal po Herbaliserovi lenže ako keby márne. Ako náhle sekol rastliny zarástli až tak danú oblasť, že nemohol sekať ďalej po chvíli skočil späť. „Čo si zač? Ty už niesi Herbaliser!“povedali jendohlasne. „Ja som posol prírody!“ V tom začali rastliny na jeho tele rásť ešte viac a rýchlejšie. Jeho „krídla vytvorili okolo bábkara a Roisona ako keby les stromov a medzery medzi nimi zaplnili malé kríky a rastliny, ktoré vyrastali z iných častí Herbaliserovho tela. „Takýmito hrami ma nedostaneš!“ zvrieskol bábkar, tento krát bez úškrnu a máchol rukami. Začal žiariť šedistou žiarou a rovnako Roison. Jeho niťoové rukavice sa odmotali a začal kopírovať bábkarové pohyby. Nite okolo nich vzlietli do vzduchu a ako ostré čepele rozsekali celý les v mžiku sekundy. Zase raz sa objavil ich typický úškľabok na ich tvárach. Herbaliser len chladne mikol hlavou a spýtal sa: „To! Je všetko?“ A z jeho jaziev sa znola vydrali nové rastliny a skôr ako si to stihol bábkar a Roison uvedomiť boli polapený medzi rstalinami. Máchli zase rukami a takisto ako predtým celý umelý les okolo seba rozsekali lenže tentokrát sa hneď po rozseknutí rastliny spojili a obopjali oboch. Kôra konáru blízko nich začala zrazu praskať a prerazila ju Herbaliserova tvár. „Vzdávate sa vy cirkusanti alebo chcete zomrieť pomalou a bolestivou smrťou?“ Pred ich tvárami sa zrazu zjavili ostré bambusové kopije. Obaja sa usmiali do tváre na strome a jednohlasne odvetili: „Nemáme dôvod sa vzdávať!“ Rastlinstvo navôkol bolo zrazu zničené vrátane tváre na strome a ich telá, celé zaliate v šedistej žiare sa vzniesli do oblohy. Obrovský lúč šedého svetla zachvátil horizont a keď svetlo vyhaslo namiesto dvoch ľuďí tam bola už len jedna bytosť. Obrovská kostnatá marionetta pokrytá šedistou pokožkou v bábkarovom oblečení. Na tvári mala jeho zvrátený úsmev a oči mala bez farby ako Roisonove šošovky. Namiesto prstov mala na rukách nespočetne veľa čepelí a zo šiat jej vyseli nite. „Až teraz povstal PRAVÝ BÁBKAR muhahahahaha!“ Herbaliser na neho uprel zrak. Jeho „krídla začali rásť do zeme a vytlačili jeho telo až do vzduchu kým nebol zočivoči bábkarovi, ak sa tá bytosť tak dala ešte nazývať. „Tak si teda zrovnáme sily teraz bábkar!“ Herbaliser si odtrhol končatiny a namiesto nich mu narástli dlhšie z temného dreva. Veľkosťou tela sa teraz rovnal bábkarovi. V tom začali lietať prvé úderi. Bábkar hýbal elegantne rukami a rezal Herbaliserovo telo na kúsky, lenže ako sekal tak mu dorástalo. Po 15 minútach nezmyselného bojovania zastali. Herbaliser prehovoril. „Ukončime to.“ „Súhlasím!“ Herbaliserovo telo začalo zlatisto žiariť a rastliny na jeho tele pomaly schnúť. Bábkarovo telo žiarili prezmenu na šedisto a fialová žiara z oblohy prechádzala do jeho tela. Oči im obom žiarili. Čím viac silnela žiara okolo herbaliserova žiara tým viac chradli rastliny z neho a aj jeho telo. Koža schla až kým celá nezoschla a neodpadla z jeho tela ako starý list a mäso zhorelo pod náporom sily a ostala len kostra z drevenými rohmi a olivovými očami. V tom on aj bábkar zvrieskli a všetko zahalila ohromná explózia. Posledné čo v nej bolo vidieť boli Herbaliserove oči a bolo počuť len šialený smiech...

 Po chvíľi sa na mieste kde pred pár hodinami ešte bola step objavili vojaci v bielych uniformách. Na teraz holej planine našli ležať 3 mŕtve ľudské telá. Bábkara, Roisona a Herbalisera. „Experiment dopadol tak ako sme mysleli pán Kapitán.“oznámil jeden z vojakov kapitánovi. „Vynikajúce. Prestne ako vedenie centráli predpokladalo. Dajte ich do regeneračných bánk a aplykujte antipamäťové sérum. Budeme ich potrebovať o rok na ďalší experiment!“ A tak zabalili tie tri telá do zvláštnych nádob zaliali ich krvavo červenou tekutinou, hodili ich do dodávok a odišli. A scéna môže byť stanovená znova..