Princ temnôt sa sklonil pred ženou v ktorej bola ukrytá jeho láska. Budúca kráľovná sa postavila a požehnala princovi temnôt na cestu. On sa zdvihol natiahol si plášť utkaný z hviezd a vydal sa do nekonečnej noci.
Stretával karikatúri, tiene a more. More na ktorom plávalo Kryštálové mesto, z ktorého práve odchádzal. Keď bol na moste ponad to more venoval svoj posledný živý pohľad mestu. Žiarilo jasnou žiarou, hodnou len samotného slnka. Sklonil zrak a vydal sa do svojho kráľovstva.
Tiene ho obímali a svetlá sa na neho usmievali. Pokryvené zrkadlá ľuďí boli a strácali sa v koncoch jeho plášťa. Jeho plášť z hviezd bola noc a noc bola všetko. Umieral životom a žil smrťou. Práve smrť a temnota práve ovládli jeho srdce a donútili ho k smiechu. Radosti z temnoty a jej nekonečnej náruče. Obopína všetko a všetkých. Vychádza z našich sŕdc a je nami. Som to ja! Ja som temnota! Ja som princ. Ja som... mŕtvy..
Zapálil som si cigaretu a začal som cez dym vychádzajúci z mojich pier pozorovať ľuďí. Vyzerali najprv ako studne potom ako kýble a nakoniec ako mláky. Skákal som po nich a topánky sa mi opätovne zmáčali a suchli. Člap člap člap.. Prešiel som z bočných ulíc na námestie. Ešte nie! Ešte domov nejdem. Kráľovstvo počká som len princ.. Odbočil som do lesov. Lampy ako víly osvetlovali cestu a páriky lemovali celý môj výhlad až kým som neprešiel instatným lesom stvoreným z kusu betónu. Uzol, krčma, svetlá, ruiny kina. Ľuďia nikde len kovové krabice s očami plných zlosti. Chcel som jednu objať ako šla oproti mne ale zastala a začala kričať, jačať, sičať, trúbiť... Sklonil som hlavu, potiahol plášť z hviezd a sadol som si k ruinám. Boli chladné, opustené ale .. quite familiar.. bol som tu .. bol .. som. .. budem .. ale bude to ono.. nebude to niekto iný? Predsa len ja žijem a umieram len teraz som JA existujúce len pre tento okamžik... stvorila ma temnota, láska ku královnej, pohľad na kryštálové mesto a dark side of the moon ...
Balancujem na hranici sveta svetiel, ľuďí a reality a temnej strany mesiaca kde je len nekonečná temnota. Kde múri sú nekonečné a a sloboda je istá. Miesto kde nieje nikto len ja... nekonečná prázdnota krásna svojou jednotvárnou rozlišnosťou... fields of ...nič ... štrngot peňazí ...a ľuďia ..
Znova som na námestí.. krčmi, ožrani, páriky, deti, kostol... Boh? Zrkadlá!
Asfalt sa pohybuje a sa ja mu poddávam.. putujem a kráľovstvo sa blíži .. pouličné lampy .. zlato .. vrany .... a ? ježko pri jednote!!! .. malý zlatý .. zase návrat do reality .. žije? Bude žiť? Ako asi umre? .. bleng! Výbuch farieb čiernej! Všade temnota .. smiech ... prázdno ... otvárajú sa dvere a princ vchádza do svojho kráľovstva .. čaká ho večera, práca a rodičia .... a sme znova tu ...
Tak tak to končí keď má člowek plnú hlavu ničoho a Pink Floyd v mp3 playeri. Toto čo ste čítali som zažil a nebol som na drogách ... vopred díky za komentáre .. a chcem to venovať Dominike :D) nesúvisí s príbehom ale dáko som si na ňu spomenul takže .. This ones for ju zlatko ;)
Komentáre
Jéééj, jeeežo
dúfam, že...