Na čo myslíte keď zaspávate?
Ja myslím na seba. Venujem všetky svoje myšlienky svojmu malému životu a jeho malichernostiam a dúfam v skorý príchod temnoty. A keď nepríde a dojdú mi malichernosti nad ktorými myslieť tak.. Sa musím najprv ponoriť do temnoty ducha aby som dosiahol temnotu pre telo.
Keď som bol veľmo malý mal som to jednoduché. Pred spánkom som vždy rozmýšľal a spomínal na rozprávky, ktoré som v ten deň videl. Rozoberal som možné scenáre s mojimi oblúbenými postavičkami a robil som si rekapituláciu čo dnes zažili. A keď to nestačilo tak som si vymýšľal vlastné postavičky. Skôr či neskôr som zaspal.
Doteraz neviem ako som na to prišiel ale.. Ale usúdil som, že sa mi lepšie zaspáva keď myslím na smrť a predstavujem si, že toto je môj „posledný ponor“ do hlbín temnoty. Vždy som v tej dobe zaspával v slzách a v kúte ale zaspával som v podstate rýchlo. Polhodinka a už som spal. Mal som vtedy asi 10 rokov a vydržalo mi to najbližších 5 rokov. Deň čo deň som zaspával s pocitom, že je to ten môj posledný a nejako ma to upokojilo a zbavil som sa tak neistoty z temnoty. Nemohla ma prekvapiť lebo som an ňu čakal. Potom som sa zase raz zmenil .. zase bezdôvodne. Alebo si to len nepamätám? Neviem! Teraz keď zaspávam myslím na seba. A keď to inak nejde bojujem. Tasím meč z kryštálových sĺz a bojujem proti temnote až do rána a ráno, ráno keď prídu prvé lúče do mojej izby konečne spokojne zaspím. Spánkom víťaza...
Na čo myslíte vy vo chvílach pred spánkom? Čo sa deje vo vašej hlave medzi tým ako si ľahnete do postele a zaspíte? .. Som zvedavý na vaše názory a pripomienky .. See ya!
Komentáre
takmer podobne..
druha moznost je ze pocuvam tlkot vlastneho srdca, a nieco si vzdy pod tym rytmom predstavim, obcas si dotvaram v hlave rytmy to medzier, obcas si predstavujem take tie zabery z vojnovych filmov kde sa tlkot pouziva na zobrazenie hrozy, obcas si proste predstavujem srce ako take.. tretia moznost je ze myslim na ludi.. a ked myslim na niekoho konkretneho, casto s nim aj suvisia s nim sny..
ja
samozrejme obcas rekapitulujem dni, myslim na vas chlapov :) , rodinu, priatelov, znamych... a tak podobne.
sny
pred spanim sa teda snazim dako pekne naladit. rozmyslat o veciach, ktore mi na tvari vycaria usmev. o ludoch, ktorych mam rada, o veciach, ktore ma cakaju na druhy den a ja uz sa ich neviem dockat. predsnivam si ich a potom... potom mozno budu ako v sne :) a v poslednej dobe si k tomu zapalim aj sviecku. samozrejme v takom sklenenom kahanceku, nerada by som uhorela v plamenoch :P
...
SKORO VŽDY
Keď som bola menšia, nemala som tmu rada, lebo som nerada spávala. Nechápala som, prečo nemôžem byť hore stále, prečo vôbec musím oddychovať a ešte k tomu spať. Zdalo sa mi normálne robiť niečo 24hodín nonstop bez prestávky. Preto som tmu znenávidela a zaspávala som pri rozsvietenej lampe. Aj som sa dosť bála, v našom byte sú tak systematicky rozmiestnené skrine s kovovými rúčkami na dverách, že potome len pri svetle z ulíc vyzerajú cez sklo dverí ako oči. Keď som náhodou musela ísť do kuchyne, vždy som z detskej cez chodbu prebehla so zatvorenými očami. :) Na smrť myslím len keď spím u cudzích. Sú to neznáme preistory a nech má človek koľkochce rokov, niektoré strašidlá ho budú mátať do smrti (a zvlášť toho, kto prečítal skoro všetky knihy od Stephena Kinga ;)). Pamätám si, ako som pred 10timi rokmi ako 8ročná u starkej celú noc sedela na posteli a počúvala, či starká dýcha. Mala som neuveriteľný strach, že keď zaspím, niečo sa jej stane, a preto som mala potrebu ju strážiť. Odvtedy mám kruhy pod očami :D.
Inak, počíta niekto z vás ovečky? (U mňa to nikdy nezabralo...;))
ja a moje zaspávanie...