Pihuškov Blog

 On a ona ležia. On na chrbte s dlaňami za hlavou a ona schúlená pri ňom. Hlavu má na jeho hrudi aby cítila každý úder jeho srdca a rukou mu kreslí na brucho špirálky. Obaja ležia v temnote, ležia v tichu. Dokonca by sa dalo povedať, že je to tichý roztok ľudí s koncentráciou 2 promile. Dvaja ľudia a 9998 ticha. A tak tam ležia a sú, bez zmeny len tak. Keď zrazu!
  „Ľúbim ťa!“ rčí dievča. Jej slová sú ako výbuch zvuku v strede ticha. Ich ozvena sa ešte chvíľku drží vo vzduchu, kým ju nepohltí znova ticho. Nereaguje. Neprítomne hladí do temnoty nad sebou. Dievča sa vzpriami do sedu a zopakuje: „Ľúbim ťa!“ Hladí mu priamo do tváre ale on má stále len ten neprítomný pohľad. „No a? Čo ja s tým?“ povedal po chvíľke. Neverila tomu čo povedal. ... Slzy sa jej roztiekli po lícach a a stočila sa do klbka chrbtom k nemu. On mlčal.
 Vnútorná štruktúra roztoku sa zmenila ale vonkajšia charakteristika ostala. Stále je to tichý roztok ľudí s koncentráciou 2 promile...