Pihuškov Blog

 Bojím sa ľudí. Vždy som sa ich bál len som si to nie vždy plne uvedomoval. Vyhýbal som sa im a oni sa vyhýbali mne. Jediný človek v mojom živote som bol ja. Rodičia telesne pri mne ale dušami na míle ďaleko. Bol som „deprimované decko“, ktoré šikanovali deviataci lebo ma aj tak nikto nemusel. Bol som zabudnuté dieťa v triede. Bol som ten ktorého absenciu si všimli až v parku, ktorý bol 15 minút cesty od školy. Bol som niečo na štýl emo. Cítil som sa viac ale ... bol som vždy len človek. Bol som tým čoho som sa najviac bál a čoho som sa štítil. „Ľúbil“ som dievčatá lebo sa mi páčili, „ľúbil“ som lebo mi boli blízke a vedeli ma rozosmiať, „ľúbil“ som dievčatá, ktorým som bol blízky a ktoré som vedel rozosmiať, „ľúbil“ som tú čo ma ľúbila. A predsa som sa ich bál. Bál som sa Vianoc lebo ako pohan som v nich videl len zisk, bál som sa veľkej noci lebo som nechápal prečo liať tú vodu a nerád som to robil .. ale bol v tom zisk. Nemal som rád narodeniny, lebo som nechápal prečo som starší a prečo sa z toho robí veda. Nemám rád narodeninové oslavy. Áno, je to 18,19,20...78,79 rokov čo som sa narodil. A? Ale videl som v tom zisk.
 Mladší som nechodil von, lebo som sa cítil nesvoj pri ostatných a oni to cítili a ako každé správne deti boli krutí. Doteraz som nesvoj. Chcem byť sám a predsa chcem byť.. chcem byť blažený. Chcem zisk. Chcem byť milovaný. Ale na kerú riť?
 Nechápem a bojím sa! Doteraz som nesvoj a musím rozmýšľať nad vecami, ktoré ostatní robia automaticky. Čoraz viac  mi vadí opíjať sa bezodne. Prečo? Je to divné .. som mimo. Som Piho :/  Mám rád štipľavú chuť alkoholu v ústach a gágore ale nerád som opitý lebo potom som len clivý a nadržaný (ale len v hlave našťastie). Prečo to teda robím? Pre zisk .. pre sociálny status? Aby som si udržal kamarátov, s ktorými sa aj tak odcudzím?
 Bojím sa vás. Bojím sa nenávisti. Bojím sa lásky. Bojím sa bolesti. Bojím sa šumu. Bojím sa dotykov. Bojím sa aj seba. Bojujem za strachom ale. Prečo? Zisk! Ka-ching!!! Milujem ten zvuk. Možno aj preto sa mi páčilo už na prvé počutie Money od Pink Floydu. Ale nejde len o peniaze. Ide o zisk ako taký. Zisk ktorý brána smrti vymaže a druhý život odignoruje. Čo mám robiť? Mám sa báť? Mám byť sám sebou? Som sám sebou. Bojujem so sebou a súčasne sa poddávam. Znásilňujem slovenčinu, znásilňujem umenie iných, znásilňujem vzduch okolo seba.
 Bojím sa toho čo príde keď nebudem už dieťa. Ale viem, že ma očakáva zisk. Nie peňažný .. no možno ale skôr nie. Čaká má proste zisk. Sloboda .. vlastné problémy.. vlastný život. Bojím sa toho. Bojím sa ostať tam kde som. Bojím sa. Som hlupák. Som decko. Som Piho...
 A čo ma líši od iných tisícok čo tvrdia to isté? Možno nič, možno fakt, že to myslím smrteľne vážne. Toť všetko ďakujem za pozornosť.