Pihuškov Blog

Občas keď sa len tak prechádzam s Mp3 playerom zabitým v ušiach a premýšľam objavia sa mi pred očami odveci obrazy. Scény veľkých pochodujúcich kladív (aké originálne však :D), dúhových oblakov, temných démonov ,motorizovaných šialencov a občas len takých normálnych vecí. Niektoré nápady dotiahnem a skončia ako príbehíky na mojom blogu ale niektoré sa proste nedajú dokončiť v menšom rozsahu ako o veľkosti knihy.. ale kto by mal chuť písať knihy v tejto unáhlenej dobe. Tak tieto nápady vrážajú do steny krutej reality a rozpadnú sa. Lenže tentokrát som zachytil jeden výjav skôr ako sa rozpadol a rozhodol som sa hodiť ho sem skôr ako spráchnivie. Read & Enjoy. Teším sa na vaše komentáre na jeden z mojich short výjavov. Tento je tak trochu fantasy (tak trochu viac).

.. Mág v modrej róbe stojí na skale, pod ktorou zúri boj dvoch armád. Vytiahne z vrecka, ktoré má pripevneného na opasku zvytok vystrie ho pred seba a začne čítať staré slová. Sú to slová, ktoré už tisícročia nikto nepočul a sú plné sily a mágie starách časov. Obloha nad jeho hlavou sa zatemnila a vietor začal fúkať. Listinu vypustil z rúk a ona sa rozpadla vo vetre. Neprestával vyriekať slová, ktoré predtým videl na listine a okolo neho sa začala sústrediť čistá sila. Jeho pomalé vopred nacičené pohyby nasledovali modré blesky ženúce sa okolo jeho tela. Pomaly cítil ako mu začína krv v žilách vrieť a miznúť zatial čo ju nenápadne nahradzuje čistá mana. Žili mu pulzujú a celé jeho telo nadobúda modrastý odtieň jeho róby. Oči mu jasne žiaria na bielo a z úst mu okrem starodávnych slov začína sršať aj bielistá žiara. Posunul sa na okraj skaly. Vyrčíl posledné slová, dorobil psoeldné pohyby, napriamil svoje ruky k boju a skríkol. Jasný blesk vychádzajúci z jeho tela oslepil všetkých navôkol a vyhladil väčšinu vojakov na bojisku.
 Potom keď žiara oslabla a tým čo prežili sa vrátil zrak tak sa rozšírila panika. Celé bojisko pokrývali spálene mŕtvoli a puch ich zhoreného mäsa spôsoboval to, že niektorí čo to prežili začali zvratsať. Ostatný len plakali, šaleli a utekali.
 Mág sa spokojne usmial, otočil sa na päte a vydal sa po skale do neznámych končín...