Pihuškov Blog

Tak som si tu sedel pri pc a začal som písať článok o internete. Mal som nápad a chuť ale.. Po polstrane písania som si uvedomil aké je to cliché a tak som to vymazal. Chuť ma neprešla a po chvíľke ma zase raz kopla múza tentokrát sa volala Herbaliser - Geddim´ a tak som začal písať a dopadlo to takto READ & ENJOY :) + Ako vždy očakávam komentáre :)

Sedí na múriku a pozoruje ulicu pod sebou je plná ľuďí. Všetci sa niekam hnajú. Je to pochopiteľné takto pred Vianocami je všade zhon a každý sa snaží odchytiť si nejakú tú cool zľavu. Dav hustne každou minútou ale stále nevidí toho koho hľadá. Má to byť mladík z blond vlasmi v šedej bunde s typickou zlatistou kožušinkou, nosí okuliare a častokrát sa predvádza na verejnosti zo svojimi bábkami ale stále nič. Nieje nikde. Čaká tu na neho už asi 2 hodiny v mínusových teplotách. Zabalil sa trochu viac do svojho olivového kabátu, ktorý veje vo vetre. On sám nieje veľmi zvyknutý na takúto zimu vyrastal v karibiku a vidno to aj na jeho vzhľade. Má hnedistú pleť čierne rovné vlasy s blond melírom, celkom atletickú postavu ale predsa pôsobí chudo a tmavé oči neustále zahalené žltými okuliarmi. „Prekliaty bábkar prečo nieje niekde v trópoch.“ poznamenal naštvane a zasunul si do uší sluchátka z mp3 playera, už mal plné zuby tých prekliatych kolied. Takto čakal ešte zo pol hodinu keď tu zrazu.

 Sa pohybujúci dav ľuďí rozišiel a medzi nimi sa zjavil jeho objekt záujmu. Mladý bábkar mal v rukách drievka, z ktorých padali k zemi nite a na nich bola malá drevená marioneta. Ľuďia mu hneď začali hádzať peniaze do klobúčika, ktorý tam mal položený. Bábkar sa javil ako keby si ho nevšímal len hádzal na okoloidúcich naučený úsmev a trúsil vtipy aby zaujal dav. Bral to ako príležitosť pomaly si zložil mp3 player a postavil sa na múriku. V tom sa bábkar prudko otočil na neho a prudko potiahol za nite svojej marionety. Z jeho hrude sa z ničoho nič rozšírila obrovská aura, ktorá pohltila celé okolie všetci na vôkol zastali v strede pohybu vyzeralo to ako keby zastal čas. Marioneta v jeho rukách zmizla a nitky z nej len jemne dopadali na zem. „No čo Herbalizer už si sa uráčil pohnúť.“ zkríkol so šialeným úsmevom na perách bábkar. „Už sa mi to zdalo byť aj podozrivé, že nevieš o mojej prítomnosti. Aká veľká je tvoja sféra?“ „Dostatočná na to aby si z tadialto nevyšiel živý“ V tom momente potiahol za šnúrky a pár ľuďí z davu sa vrhlo na Herbalisera len tak tak sa im uhol rýchlym úskokom doprava. „Už chápem.“ poznamenal sucho popod nos. Odrazil sa od okolitej steny a roztvoril si kabát. Po celom vnútrajšku pláštu boli fľašky a nádobky z rôznymi zmesami a bylinkami. Herbaliser sa usmial neuveriteľnou rýchlosťou vytiahol jednu fľašku a rozbil ju v pästi. Fialovkastá tekutina mu pokryla celú ruku potom aj druhú. Vtedy sa na neho vrhli ďalší ľuďia z davu. Nikto z nich nemal zreničky a vyzerali ako bez duše ale predsa to boli ľuďia, nevinný ľuďia. Herbaliser odrazil päsťami dvoch z nich a dopadol na zem. Po jeho dotyku zrazu dopadli na zem a už sa nepohli. „Zaujimavé vieš pretrhnúť moje spojenie s nimi ale ani to ti nepomôže proti tomuto množstvu.“ zjačal bábkar so spokojným výrazom v tvári potiahol za všetky nitky a celý dav sa vrhol na nášho hrdinu. Najprv ich odbíjal päsťami a ich bezvládne telá len tak dopadali na zem ale po chvíľi už nezvádal a padol pod náporom tiel. Zanikol pod kopou bezduchých mariniet. „Úbohé! Myslel som si že sa s ním aspoň zabavím.“poznamenal sklamane bábkar.

 V tom sa ale otriasla kopa ľuďí. „Čo to?“ Dav ľuďí odhodila obrovská rastlina. Mohutnými listmi a stonkou odhadzovala ľuďí a malo to ten istý efekt ako predtým Herbaliserove údery len silnejší. „Tomu sa hovorí sila matky prírody.“povedal Herbaliser, ktorý sa práve vynoril spoza rastliny. Vychádzala mu ako keby z dlane a tá celá žiarila. „To neni možné!“ povedal bábkar a vydal sa na zdanlivý útek ale ešte predtým si omotal vlastné nite okolo rúk až kým sa mu nezadreli až do krvi. „Inú šancu nemám.“ Skríkol od bolesti a zrazu sa zo zeme vydrala horda nití a každá z nich sa začala obvýjať okolo bábkarovho tela až kým ho celého neobmotali. Vtedy zažiarili a namiesto bábkara tam stála obrovská marioneta. Mala asi 3 metre a vyzerala ako Pinochio. „Hahahaha teraz sa mi postav ty prekliatý bylinkár!“ Herbaliser užasnuto pozrel na obrovskú postavu pred sebou a švihol rukou s rastinou. Vrazila do bábky ale ten ju švihom ruky rozrezal na malilinké bylinky. „Moje telo je ešte stále z ostých nití na to nezabúdaj bylinkár!“ Poznamenala vyškerená bábka a potom prudko udrela smerom k Herbaliserovi. Ten uskočil a vyhol sa tak rane obrovksej bábky. Táto ešte niekoľko krát takto udrela a Herbaliser sa len tak tak vyhýbal jej úderom. Po chvíľke úderov a vyhýbaní sa Herbaliser zastavil a povedal: „A ty nezabúdaj na silu prírody Bábkar.“ V tom okamžiku sa každý kúsok rozsekanej rastliny vzpriamil a vytvoril ako keby malú zelenú čepel a všetky sa na Herbaliserov povel vrhli na bábkara.

 Vzduchom preletela krv a kopa nití. Bábkarovo telo dopadlo na zem. Podišiel k nemu Herbaliser. „Človek nikdy neporazí prírodu na to mysli.“ Spútal bábkara a zavolal na centrálu. Po pár sekundách sa objavili chlapíci v bielych uniformách a vytvorili sféry podobné tej bábkarovej až na to, že tie ich boli biele a pri svojom dotyku na veci vrátili všetko do pôvodného stavu. Jeden z nich potom pristúpil k Herbaliserovi. „Vynikajúca práca agent. Bábkara si prevezmem ja a máte voľno do najbližšieho volania.“ „Viem ako vždy..“ „ako vždy..“ Tak sa Herbaliser otočil a vydal sa preč klučkujúc pomedzi ľuďí, ktorý sa zase raz rozhýbali. Chlapíci v uniformách zmizli tak rýchlo ako sa objavili spolu s bábkarom.

To be continued ak bude záujem ak nie pochováme Herbalisera skôr ako sme ho vykopali v tej mojej chorej geekovskej mysli :)