Pihuškov Blog

Kráča si po lúke a tancuje. Všade navôkol sú kvety a vietor rozčesáva trávu v okolí. Oblaky pod náporom vetra tancujú s ním a točia sa, hýbu, menia. Chvíľu mu tvár osvetlujú slnečné lúče, chvíľu cíti jemné kvapky jarného dažďa na tvári ale on len tancuje, tancuje ako keby mal umrieť ak prestane. Teší sa s každého pohybu, kroku a je šťastný. Jeho dlhé blond vlasy mu radostne poskakujú sem a ta a on bosými nohami kĺže po tráve ako krasokorčuliar. Tanec! Hudba! Spomalí sa a začne sa točiť a točiť. Celý svet sa točí, hmýri, mení ale jeho zaujíma len pohyb tance krásny pocit s trávy a zeme pod nohami. Hudba hrá a všetko je krásne. Oblaky, nebesá, slnko, dážď, vietor, kvety, zem. Zrazu zastane a padne na zem. Jeho telo vybuchne v závale farieb a zmení sa na húf motýlov, ktoré sa hneď rozletia. Jediné čo po ňom ostalo je pocit radosti s tanca, žitia a všetkého okolo nás.