Pihuškov Blog

 Odkedy viem používať fotoaparát fotím ľuďom nohy. Neviem prečo. Možno je to tým, že sa mi to zdá byť nudné, že ľudia sa vždy fotia od pása smerom na hor. Ja si vždy radšej odfotím ich nohy. Nohy na dovolenke, nohy na koncerte, nohy na lúke, nohy v kostole, nohy v bazéne, nohy ... Moji rodičia už vďaka tomu vždy vedeli, že som divná, takže neskoršie zistenie že som lesbička ich niekde vo vnútri až tak veľmi neprekvapilo ale navonok boli aj tak celkom mimo. Mama ma pôvodne chcela dávať na liečenia a blbosti, lebo ona je veľmi pobožná a verila, že skončím v pekle ale našťastie môj ocinko je liberál a od malička ma trošku viac chápal tak maminke časom dal trošku rozumu. Doteraz sa za mňa mamka bojí a možno aj hanbí a mrzí ma to ale hold som sa taká narodila.
 Moje meno je Kristína, mám 23 rokov, rada fotím nohy a som lesbička. Občas to pôsobí na ľudí aj trochu zvláštne, keď to na nich len takto vyhŕknem ale nechcem ich sklamať, hlavne chalanov. Mám dosť kamošov a pár krát sa mi stalo, že sa do mňa zaľúbili. Nenávidím ten pocit! Proste.. človek niekoho stratí len kvôli tomu, že mu nie je schopný opätovať taký cit. Keď poviem na rovinu, že som lesbička aspoň si nerobia nádeje, okrem idiotov ale tí nie sú moji kamoši ^^` .
 Mám krátke blond vlasy a jeden small vrkôčik na pravej strane tváre. Moja bývalá povedala, že je to nehorázne „avantgardné“ ale mne je to jedno, proste mám rada krátke vlasy a súčasne mám rada keď mi dačo visí pri tvári, tak som spravila kompromis a pár ľudí mi to aj chváli. Takisto ako mi chvália moje fotky, ani tie nefotím s úmyslom. Len mám rada fotky, na ktorých sú len nohy. Nohy v ponožkách, nohy bosé, nohy v čižmách, nohy v tráve, proste nohy. Som celkom vysoká na ženu. Mám 177 centi a vždy vďaka tomu vo vzťahu pôsobím dominantne, síce sama o sebe som skôr introvert a prispôsobujem sa. Môj prvý vzťah bol s chlapcom. Mal ma rád a bol celý taký nemotorný a „prvovzťahový“. Mala som ho rada ako kamaráta a nie veľmi viac ale bol prvý čo o mňa prejavil záujem. A tak sme spolu boli. Po dákych dvoch mesiacoch som mu dala kopačky a bol z toho veľmi zničený. Mrzelo ma to ale.. nebolo v tom nič. Ani láska a ani príťažlivosť, len kamarátstvo a empatia. A o tom partnerské vzťahy nie sú. Nie? Aspoň dúfam, že nie.
 Potom som časom prišla na to, že ženy „sú to pravé“. De facto od malička som to cítila ale... chápete. Je to ako keď.. hmm ani popísať neviem. Proste vedela som, že to je ale nevedela som čo to je. A trocha pobúrených hormónov a zvedavosť mi ukázali kde je „cesta“. Prvý bozk som mala s najlepšou kamarátkou, teda prvý „lesbický“ (chlapi toto sa vám páči čo? xD). Určite bola šikovnejšia ako ten môj trkvasík (síce som ho neľúbila ale bol zlatý tak či tak). Celé som to vnímala trošku inak. Ako keby .. ako keby mi to vtedy doťuklo. Tie celoživotné pocity. Ľudia! Ja JU asi ľúbim. Samozrejme časom som si začala uvedomovať o čom to je ale. Nejde to len tak. Dobrý rok alebo dlhšie som sa trápila, lebo som nechcela sklamať mamku ale nakoniec som sa definitívne zaľúbila do tej kamošky lebo to už inak nešlo. Mamka mala stresy a kamarátka ma v šoku odmietla. Asi doteraz neverí, že som to myslela vážne, čo už. Našťastie potom som si našla známych čo ma pochopili a aj svoje prvé dievča.
 Spoznala som ju tak, že som fotila v meste s jedným spolužiakom a odfotila som si jej nohy, má krásne nohy, a potom keď ma uvidela tak sme hodili reč. Mala pekné špinavo - blond vlasy a orieškové oči. (po nohách druhé veci čo si na výzore všímam.. ono to u mňa ide vždy tak rozkúskovane :D) Bola veľmi prívetivá a.. sršala z nej taká pekná aura, či charizma, ani to neviem nazvať. Nakoniec sme sa dohodli na stretnutí v jednom blízkom art-café mal tam vystupovať jeden jej priateľ, jazzový bubeník, aj s kapelou. A ja jazz rada tak som neodmietla. Hudba bola super a ona tiež. Pila nezdravo veľa kávy a bola veľmi otvorená. Veľa si z toho večera nepamätám ale ani neviem ako sa ukončil bozkom. Tiež nedokážem pochopiť akoto, že bola lesbička a že sme sa len tak našli. Ale to sú nepodstatné veci. Bola nežná a potom sme sa stretávali častejšie. A z častého stretávania sa to skončilo 2 ročným vzťahom. Ach .. bola fajn :)
 No už som sa rozkecala viac než dosť. Ďakujem za pozornosť :)