Pihuškov Blog

Odbili štyri hodiny popoludní a mesto bolo plné ľudí. Školáci brázdili ulicami a aj ľuďom už pomaly končila práca. Hodiny na kostolnej veži bili v pravidelnom rytme a pod vežou stál chlapec sa dievča. On si pomyslel: „Super je načas.“ „Super je načas.“ Prebehlo mysľou aj jej. Pozdravili sa vymenili si pár letmých úsmev. Bolo to tak ako to malo byť. Chodili mestom a smiali sa. Smiali sa na ľuďoch, smiali sa na autách, smiali sa na oblakoch nad nimi, smiali sa nad všetkým, lebo všetko im bolo v pravej podstate len smiešne. Ľudia na nich zazerali a ohovárali ale aspoň mali o dôvod viac sa smiať. Po hodinke neustálej činnosti ich bránic sa rozhodli, že si pôjdu sadnúť  do čajovne a aspoň sa upokoja.  Došli tam a ako vždy tam mali kopu známych, s ktorými sa popozdravovali a vydali sa sadnúť si do boxu vzadu aby mali pokoj od ostatných. Objednali si meltu a zase sa len smiali. Ani jeden z nich nevedel prestať síce možno aj chceli ale na celej situácii bola určitá skrytá absurdita, cez ktorú sa na rozdiel od ostatných nevedeli povzniesť . A tak sa smiali kým neprišiel Adam, ich spoločný kamoš čo v čajovni robil, s ich meltou. „Tu máte tú svoju meltu a na čom sa to vy tak strašne rehocete?“ „Ja neviem“ povedala ona a znova sa začali smiať. Adam len kývol plecami a vrátil sa späť k svojej práci. On si typicky a bez premýšľania hodil do svojej melty zo tri lyžičky cukru a premiešal ju. „Skúšal si to vôbec niekedy bez cukru?“ „Nie načo? Však si musím trochu osladiť život a náhodou by som zistil, že mi to bez cukru chutí viac a to by bol koniec.“ „Si hrozný.“ „Ty si horšia.“ Úprimne sa obaja usmiali a chvíľku len mlčali až kým on nezdvihol šálku. „Pripime si“ Ona s úsmevom na tvári zdvihla tiež šálku. Nahodili nehorázne kamenné diplomatické tváre a štrngli si. Melta tiekla v potokoch a všetko od nej bolo zasvinené. Obom stúpol rumeň do tvári a kukli na seba. On hľadel na ňu a ona na neho. Nastal silný záblesk a začali sa rehotať. Padli na zem a smiali sa čo len vládali a keď prestali v hlavách sa im ako keby scvrkol vzduch a nastalo vzduchoprázdno okrem jedného. „Ona.“ pomyslel si on. „On.“ pomyslela si ona. Zdvihli sa a kukli na seba. Sú zaľúbení? Nie, len šialení.... Ona, on, ja aj ty... mi všetci sme tak trochu šialení. Treba tú svoju šialenosť nájsť a užívať si ju lebo so zdravým úsudkom člowek neprežije ani deň :)