Pihuškov Blog

Znova som na rade ja. (Toť znamená, že priaznivci Pierra toto zavrú.) Moja gramatika nieje dokonalá (ďaľšie osoby zatvárajú okno) a používam čechizmi (ďaľší ľuďia zatvárajú) ale snažím sa. Dúfam, že tým čo ešte čítajú sa tento diel bude páčiť, snažil som sa aj o ako takú formu. Inak ešte jedna vec, ktorú som chcel spomenúť. Názov "Prekliaty svet" vznikol nedorozumením, pôvodne to mal byť len názov kapitoly ale uvidíme ako sa to bude vyvýjať. Prinajhoršom to dáko zmeníme :) .. ok už končím s obkecom. Príjemné čítanie prajem. By Pihuško S.

Na jeho tvári sa zrazu objavil horký výraz. Kvôli tej príhode s mobilom si ani neuvedomil, že ten cukor je HORKÝ! „Do riti!“ Rieka sa zmenila na dúhu a dúha na kaštiel. Fanfáry ohlasujú jeho príchod! „Sir z ulice! Už sme vás očakávali.“ „Ďakujem Montgomery.“ Odvetil kríku. Podal mu plášť a vstúpil do kaštiela. .....Šplech...

*  *  *  *

Pár hodín pred tým celým sa listy ventilátora sa točia a pretínajú ťažký predýchaný vzduch. Svištia a okrem ich rytmického zvuku v izbe vládne len ticho a neporiadok. Porozhadzované oblečenie na dlážke, zbytky jedla, káble a notebooky. V strede izby je postel na ktorej ležia dva nahé telá. Muž a dievča. Ona má asi 15. Ešte je nevinná a má v sebe len kúsok ženskosti. Nahá a len tvár jej zahalujú jej dlhé rovné čierne vlasy. On je podstatne starší, zarastený, dobre stavaný a .. Prebúdza sa! Ale nie on ale ona!
 “Zlatíčko dnes mi už len tak ľahko neujdeš.”zašepkala do tmy aby ho neprebudila a začala sa predierať izbou. Pomaličky a ticho aby ho neprebudila. Z poličky vytiahla mobil, v-čko, a dala mu ho do kabáta. Je príliš nevšímavý aby ho postrehol skôr ako zazvoní. Potmehúdsky sa usmiala popod pomyselný fúz a ľahla si späť do poslele. Vlasy si prehodila cez tvár a dala sa do predošlej pozície.
 O nejakú hodinku sa odohrala scéna nám už známa. Síce on si myslel, že ona spí ale nebolo to celkom tak. Pozorovala ho starostlivým pohľadom a skúmala každý jeho pohyb. Odišiel a jediné čo po ňom ostalo bol cigaretový dym, ona a zle zatvorené dvere.
 „Muži! Ani sa to nerozlúči a ani dvere to zatvoriť nevie. Pche!“ ladne prešla k dverom a zamkla ich. Ranné slnko sa snaží predrať cez žalúzie ale nedarí sa mu to. Ona ale najprv siahne po najbližšej skrine a otvorí šuflík so spodným prádlom. Je to prestný opak interiéru celej izby. Ako keby dimenzia v dimenzii. Všetky hohavičky sú úhladne zložené a poukladané podľa farieb a strihov. Vytiahne jedny ružové a natiahne si ich. V predu sa na nich usmieva panda. Sú to jej obľúbené. Teraz tak trochu zahalená, ale stále bez podprsenky prejde k oknu a vytiahne žalúzie. Do izby ako vrazí svetlo a spôsobí niečo porovnateľné s explóziou. Šeď zrazu nadobudla tisícky farieb a vydýchaný vzduch ako keby pribudol na hustote. Možno je to aj tým cigaretovým dymom. Tak teda otvorila okno a vybrala sa do kuchynky. Vie, že ju pozorujú úchyli z náprotivného domu a masturbujú pri pohľade na jej krásne mladé telo ale je jej to jedno. Ak chlapci chcú, tak nech sa zabavia. Do konvičky dá zovrieť vodu nachystá si misku s čajom a komix čo si včera kúpila. Tiež taký jej malý ranný rituál. Takisto ako on s tou kávou a sudoku. Lenže o ňom to každý vie, o nej nikto.
 Voda zovrie a ona si zalieva čajík. Himalájsky čajík. Tento je vraj na to aby narástli pekné prsia. Predsa len nieje nič lepšie ako Himalájske čaje. Liečia všetko od chrípky cez maláriu až po všetky inak neliečitelné druhy rakoviny. A tento, tak tento pomáha aby rástli pekné prsia. Kto vie? Možno to práve pri nej zabere. „Je tu dáko ticho. Hmmmm.“ Zo stojanu s cédečkami vytiahne Loose od Nelly Furtado a dá ho do Hi-fi súpravy, ktorá je na kuchynskej linke. „Hneď je to lepšie.“ Pousmeje sa a začne tancovať do hudby až kým dotancuje k stolu. Napije sa čajíku, ktorý je mimochodom hnusný ale čo žena pre krásu neurobí, a začne si čítať komix. Po dočítaní chytí mobil a zadá rýchlu voľbu.
!!!!!!!! Zvoní.
!!!!!!!! Zvoní.
!!!!!!!! Zdvíha!
„Ahoj láska prečo si odišiel?“ „Nepoznám ťa nechaj ma!“.... Zložil! „Tak to bolo až prehnane hnusné „dobré ránko“.“ Pokúsila sa mu zavolať ešte raz ale nezdvíhal. „Zbytočné. Asi ho zahodil. Čo už.“ Napila sa čaju a pomeria si jednou rukou prso. „Musím sa toho chlapíka, čo mi to predal, spýtať za akú dobu to má začať účinkovať.“
Obraz sa rozmazáva a ...

·        *  *  *  *

„Montgomeri, vy ste mi ho nepodržali.”ozval sa hlas v temnote. Nie takej nočnej temnote popretkávanej pouličnými lampami, ani dedinskej temnote, v ktorej na oblohe trónia miliardy hviezd a dokonca ani takej tej tme keď vám niekto zakryje oči aby ste hádali kto je. Je to temnota s veľkým T. Smradlavá, mazlavá, všadeprítomná, obrovská a čierno čierna temnota, v ktorej si nikto nieje ničím istý a vždy keď o takej temnote i len počuteje uvedomujete si, že je to predzvesť dačoho zlého. “Moja hlavááá!! Au! Hej! Kde je svetlo?”znova sa ozval ten istý hlas ale znie triezvejšie. Znie povedomo. No samozrejme! Náš hrdina! “Takto sa teraz pomstievajú čašníci keď človek nedá sprepitné?” zasmeje sa sám pre seba. “No dobre. Tak teda ten môj vtip ovácie nezožal ale bolo aj horšie. Je tu niekto!? Haló!” volal ešte najbližších pár minút kým ho to nezačalo nudiť. Sadol si na zem, teda na to čo bolo tam kde by zem asi mala byť, ale v tejto temnote si nemôžme byť ničím istý. A rozhodol sa čakať. Nemusel ani dlho lebo ledva zmlkol rozvietil sa v strede tej nekonečnej temnoty reflektor a oslepil ho žiarou, priamo do očí a bez prestávky. “Vitaj doma Ábel.”povedal hlas spoza svetla. “Vieš, že sa tak nevolám ty fanatik.” “Áno ale nezaujíma ma to. Ja som ťa tak nazval. Mal by si tam dole mať aj jedlo ak ho nájdeš.” “Čo odomňa chceš?” “Uvidíš chlapče ale až neskôr.” Svetlo zhaslo. “Caaaaaaiiiiiineeee!” zvrieskol náš hrdina, ale jeho hlas sa stratil v nekonečnej temnote.

To be continued...