Rytier bez meča vo veľkomeste
Kvap! Dážď. Príjemný dážď. Počkať! Však umrel tak ako môže cítiť na tvári dážď? Očistec? Peklo? Ale kanonici nehovorili nič o daždi v pekle. Kanonici sa nikdy nemýlia! Musel to prežiť. Otvoril oči posadil sa a rozhliadol sa okolo seba. Nebol v pekle, očistci a ani nebi bol.. bol v modernom svete. Na malej trávantej ploche na okraji parku, autá prechádzali po ceste, ktorá bola od neho asi tak 10 metrov vzdialená. Čudné na tom bolo aj to, že všetko mu pripadalo prirodzené. Autá, budovy, ľuďia s mobilmi v rukách, všetko! Postavil sa! Nikto mu nevenoval pozornosť napriek jeho zvláštnemu zjavu. Do hríbika vystrihané gaštanové vlasy, staré dotrhané šatstvo, krúžková vesta a ani zbytky jeho doničeného kyrisu. Pomaly sa pohol a netušil čo má robiť. Pomaly si spomínal ako umrel totiž zaspal. Pamätal si len svoju princeznú, paniu svojho srdca ako na neho volá aby bojoval a na temnú hrozbu, ktorá ho len tak skolila a na smiech más.. vysmievali sa mu! To by bola trápna smrť kebyže naozaj bola. Našťastie to bol len spánok ale prebudil sa.. A čo teraz? Princezná!! Musí ju ísť zachrániť predsa len ak žije on aj ona niekde je a tá neznáma hrozba ju hádam nepohltila. A tak sa rytier bez meča vydal napriek tým neznámym Metropolisom aby našiel svoju princeznú.
Niekoľko hodín strávil bezcielnym blúdením mesto a hľadal. Pýtal sa ľuďí či nevideli krásnu princeznú ale nikto ho nenaviedol správnym smerom. Cítil jej prítomnosť ale nevedel kde je, dokonca tušil, že princezná ako keby sleduje jeho počínanie a hodnotí a tak hľadal v tomto cudzom svete, kde nikoho nepoznal.
K večeru ho premohol hlad a tak si vyžobral pár centov aby si mohol kúpiť jedlo a pitie. Po tom čo si nakúpil v hypermarkete vrátil sa späť do parku kde sa prebudil. Bolo to zvláštne ale na tom mieste cítil princeznú najviac síce vedel, že tam nebola. Tak si teda rozložil tie svoje potraviny a pomaly začal jesť. Bageta chutila celkom dobre a aj tá kola mu bola celkom po chuti. V živote to nejedol a ani nepil ale zase raz nebol až taký prekvapený, skôr sa cítil ako keby to mal dakedy už ale veľmi dávno. Prežúval a rozmýšľal nad princeznou. Bola krásna a dobrá ale skadial sa tam objavilo to zlo? A prečo mal len on bojovať keď ona mala za sebou celú armádu? Na nič si nepamätal a bol zmätený keď zrazu! Dostal nápad! Rýchlo dojedol a dopil a fľašku dal do triedeného zberu (ako inak) a rýchlo sa rozbehol k hypermarketu.
Po chvíľke behu sa tam dostal, sadol na zem a začal žobrať. Po chvíľke mal dosť peňazí na to čo chcel tak šiel dnu. Priamo šiel do oddelenia s hygienickými potrebami a podobnými vecmi. Zistil, že tam to neni ale o oddelenie ďalej boli čistiace prostriedky a tam to našiel! MOP!! Zobral ten najdlhší a šup ho k pokladni. Zase raz úmorné čakanie, lebo predsa len je jediný čo je v hypermarkete a kupuje si len jednu vec. Tak čakal. Do pozadia hral Coldplay – Yellow a on len čakal. Po chvíľke sa dostal k pokladni a zaplatil. Bol celý rozrušený a dúfal, že jeho plán vyjde. Vydal sa späť do parku.
Tentokrát nebežal lebo vedel, že to počká a tak sa tam objavil až po nejakej štvrť hodinke. Podišiel k miestu kde sa zobudil a hladal najbližší strom. Bol to pekný starý dub so sýte zeleným lístim (predsa len jar bola v plnom prúde tak malo prečo). Zišiel k nemu chytil mop do ruky, nasmeroval ho do koruny stromu a .. ŠŤUCH ŠŤUCH! Zašťuchal párkrát do stromu a vypadla z tadial princezná priamo jemu do náruče. „Bolo na čase!“ poznamenala s jemnou dávkou irónie v hlase princezná. Rytier si založil mop hrdinsky do pochvy a zložil princeznú na zem.Už som bojoval. Povedal si v duchu Rytier. Princezná sa usmiala a obajala ho. Jeho srdce naplnilo šťastie a vrátili sa obaja tam kam patria.. do ríše fantázie...
Komentáre
zvláštny príbeh