Pihuškov Blog

P!NK
Slnko zapadá a obloha naberá krásnu ružovú farbu. V pozadí hrá najnovší letný hit, ja popíjam strawberry mochito na terase môjho obľúbeného podniku a čakám. Mala tu byť už pred pol hodinou, vždy jej to tak trvá. Povzdychnem a zase si usrknem z osviežujúceho nápoja. Toto leto je naozaj hrozné. Rekordné horúčavy, rekordný nárast cien ropy, rekordná nezamestnanosť, rekordná úmrtnosť, rekordné ceny v podnikoch. A to som si myslel, že si konečne oddýchnem keď príde leto.

 Začujem pár metrov za sebou povedomé rytmické klopkanie a už viem, že je tu. Pomaly sa zdvihnem a otočím. „Ako vidím zase si si dala na čas.“ Poznamenávam s nonšalatným úsmevom. Má na sebe ľahké bledo ružové letné šaty, bielu kabelku a biele sandálky na vysokých opätkoch. Tmavé vlasy má spustené. Sú čierne, rovné a nemenné ako piliere islámu. „Sorry! Naozaj som sa ponáhľala ale meškal mi bus a..“ „Však jasné ako vždy.“už počas reči som sa začal pomaly späť usadať. „Ty si hrozný! Neveríš mi!“jemne zvraštila obočie na prejav nespokojnosti, lebo som si nevypočul do konca jej dôkladne vymyslenú výhovorku. „Bože kočka nestresuj sa a sadni si.“s jemne urazený v tvári sa usadila a rýchlosťou blesku si objednala najväčší možný zmrzlinový pohár aký bol v ponuke. „Toto je prevedenie tej tvojej makrobiotickej stravy v realite?“poznamenal som ironicky. Hodila po mne len nevraživý pohľad a ďalej nereagovala. Je zlatá.

 Keď jej čašník doniesol zmrzlinu hneď sa zmenil jej výraz tváre. Iskra v očiach a úprimná detinská radosť. Možno aj preto ju mám tak rád. Akonáhle mala v sebe trocha cukru bola znova zhovorčivá ako vždy a dokonca sa mi aj priznala prečo naozaj meškala. Prechádzala popri svojom obľúbenom butiku ako vždy a neodolala sa kuknúť dnu a našla tam jedny „úúúúúúúúúúúúžasnéééééééé“ topánky. Ešte najbližšiu pol hodinu len básnila o tých topánkach a ja som ju ako správny „citlivý muž“ počúval.

 Slnko už zašlo a ružovú oblohu nahradila tmavofialová zástera noci s občasne vykukujúcimi hviezdami. Hrajúce rádio nahradil DJ, ktorý tu občas hrával po večeroch dáke acid jazzové príp. housové sety  a krčma sa pomaly naplnila. Objednali sme si ešte kávu. A pokračovali sme v rozhovore. Tentokrát sme to otočili skôr k môjmu odchodu do Írska. „Kedy ideš?“ „Koncom Augusta.“ „A musíš tam ísť. Čo tu budem robiť bez teba poklad?“ „Musím. Horkoťažko som si tam zohnal štipko a nechcem premrhať príležitosť.“ „Ale ja ťa nechcem stratiť.“jemne jej zvhli oči. „Neboj nestratíš ma. Jeden rok zvládneme a potom sa tam dostaneš hádam aj ty.“chytil som jej ruku a palcom som jej začal hladiť dlaň. „Hádam.“odvetila smutno. Zavolal som čašníka a zaplatil som. Mimu som chytil pevnejšie za ruku a išli sme preč. „Kam ideme?“ „Ku mne. Rodičia sú v Taliansku a dom mám sám pre seba.“ „To si nevedel povedať skôr ty trkvas.“povedala s úsmevom. „Mal som chuť ešte chvíľku byť von.“ Tiež som sa usmial a tmou sme vykračovali ku mne domov.

 P!NK

 Po chvíľke sme boli u mňa. Malý, nový dom. Červená na stenách mi nikdy nelahodila ale ladila s okolím. Pomaly sme vošli dnu a hneď sme sa na seba vrhli. Na jej perách bol ešte cítiť sladký malinový lesk a voňala svojim typickým Hypnotic poison. Rukami som prechádzal po jej rozhorúčenom tele a cez tenké šaty som cítil jemné kontúry jej tela. Pomaly sme sa „prebozkávali“ až  do obyvačky a šikovne ma zhodila na gauč. „Hej nemal som toto spraviť ja?“poznamenal som s úsmevom. Rozopla si zips vzadu na šatoch a ramienka pomaly sputila dole. Skĺzli po jej hladkých rukách až na zem. Je úžasná. Mala na sebe už len svoje obľúbené ružové nohavičky s pandou v predu a prsia mala odhalené. Malé pevné a rozhorúčené. Ja som si tiež stihol rozopnúť košelu a uvoľniť nohavice. Zalahla ma a začala ma znovu bozkávať. Jemne mi hryzkala spodnú peru presne tak ako to mám rád a jej prsia sa opierali o moju hruď. Na dnešnú noc nezabudneme. Ani ona ani ja! .. KONIEC :P .. máte smolu mám v hlave ešte ďaľšie dianie ale nemám chuť to písať. Pokiaľ chcete skúste dopísať koniec alebo si ho len domyslite. Čakám komentáre hociakého charakteru takže hop sem s nimi :)

Inak chcel by som to venovať Pierrovi. Nepýtajte sa prečo len ma to teraz napadlo ^_^`

P!NK