Pihuškov Blog

Síce s oneskorením ale napíšem svoje dojmy a pocity z Jazznice 2007. Z osobných dôvodov som zažil len posledný deň ale stál za návštevu Banskej štiavnice. A takto to teda prebiehalo:

 Na miesto (Kostol sv. Kataríny) som sa dopracoval až desať minút po začiatku koncertu. Práve vystupoval Eldad Tarmu(USA) so zoskupením Nothing but Swing (SVK). Podali na môj vkus vlažný výkon okrem dvoch piesní, pri ktorých som sa naozaj oddal len hudbe a ničomu inému. EldaD Tarmu ovládal svoj nástroj (xylofón) majstrovsky ale občas mi až vadil lebo sa snažil nasilu predrať na povrch. Celé zoskupenie Nothing but Swing hrali dokonalé “krovie” ale nič viac. Použité variácie sa mi zdali byť už dávno opočúvané a celému tomu chýbal ako keby duch. Ale v celku znesiteľné nanešťastie nie strhujúce.

 Po ich vystúpení nastala 20 minútová prestávka, hneď po jej konci začali na sekundu presne hrať Emil Viklický Trio(CZ). Starý gentlemeni oslnili a ukázali ako má pravý jazz vyzerať. Celú sálu naplnila atmosféra hudby a vedel som, že TOTO je jazz!! Ich variácie na ľudové piesne a aj “predspevy” majstra viklického nechali málokoho chladným a väčšinu publika ohúrili alebo prinajmenšom očarili. Gentlemani nám ukázali to ako to má vyzerať a tým vytvorili prvý vrchol večera.

 Narozdiel od už spomínaných gentlemanov trio Šeban, Valihora(obaja SVK), Camarda(USA) meškali zo začiatkom vystúpenia asi 15 minút kvôli problémom s ozvučením, ktoré trvali až do konca ich vystúpenia. Prvá pieseň, ktorú zahrali ma neočarila skôr naopak sklamala. Po kráne melodickom a tradičnom vystúpení Tria Emila Viklického znela táto pieseň nesúrode a zvláštne. Našťastie prvotný dojem klamal a už druhou piesňou sa toto zoskupenie trafilo na moju vnútronú strunu a nieslo sa v tom duchu až do konca koncertu. Hrali fusion hudbu, ktorá sa vo veľa veciach odlišovala od doterajších vystúpení ale predsa mala svoje osobité čaro. Mala v sebe prudkosť rocku, krásu jazzu, hĺbavosť bluesu a aj jemnulilinký nádych psychadeliky. Veľa krát som sa pristihol ako so zatvorenými očami len tak vnímam hudbu a nechávam sa ňou unášať. Camarda bol vynikajúci, Valihora úžasný, Šeban bravúrny. Po ich vystúpení pribudli ešte dva veľmi dobré prídavky  a nenechali na ma pochybe, že aj na Slovensku sú vynikajúci hudobníci svetového formátu. Z koncertu som odchádzal s pocitom hudobnej sýtosti a bol som šťastný.

 Samozrejme názory sú rôzne. Napríklad môj otec označil Trio Šeban,Valihora a Camarda za príliš psychadelické a divné. Názorov je veľa. Pokiaľ ste tam boli a vnímate to inak ako ja potešil by som sa z vašich názorov takže. Komentujte, komentujte a komentujte..