Pihuškov Blog

Prednedávnom sme sa presťahovali sem do Mestečka. Stalo sa tak po viacmesačných dohadovačkách mojich rodičov či je dôležitejšie udržať jednotné prostredie pre výchovú detí alebo peniaze. Samozrejme uprednostnili druhú možnosť (ako prekvapivo však:D) a tak sme tu. Oco ma novú prácu a ja so sestrou si zvykáme na nové prostredie. Mne to narozdiel od nej nerobí až také problémy lebo mám z tadialto už pár známych a som už o nejaký ten rôčik starší takže mi takéto zmeny nerobia až také problémy. Ale je to silné dievčatko tak to dáko hádam zvládne. Ale teraz mi prechádza hlavou iná vec, môj 1. deň na novej škole. Našťastie som sa dozvedel, že budem v triede s jedným mojim kamošom Viktorom. Je to zaujimavý chlapík a človek nikdy nevie čo od neho čakať, srší humorom a priblblými poznámkami. Občas to už lezie na mozog ale dá sa zvyknúť si keď člowek chce. Obliekol som sa, hodil som pár nezbytností do mojej kapsy, rozlúčil som sa s rodičmi a sestrou a švihal som do školy.
 Predstavenie v novej triede prebiehalo hladko, ešte som si musel vybaviť pár drobností s triednym ale inak pohodička. Spoznal som svojch nových spolužiakov, celkom fajn parta, a zoznámil som sa aj s priestormi školy. Najdôležitejšia vec nastala až keď sme s Viktorom čakali v jedálni v rade na obed.
 „Hej! Viktor! Kto je tá holka?“ poznamenal som rozrušene hneď ako som ju videl. Nízka, krátke čierne vlasy stiahnuté do culíku, tmavšia pokožka a krásny úsmev. „Ktorá zase?“ poznamenal flegmaticky Viktor. „Ti dám, že zase! Tamtá!“ ukázal som na objekt svojho záujmu. „Jáj to! To je Kofolka chodí do F-ky, celkom v pohode baba. Chceš aby som vás zoznámil, ty kanec?!“ podštuchol ma. „Ty jeden svi.. počkaj zoznámiť? To by bolo super! A prečo ju voláš Kofolka? Zase jedna z tých stupídnych prezýviek čo dávaš ľuďom?“ „Nie tak ju volá každý. Možno kvôli tomu že má takú tmavú pleť a aj čierne vlasy ale hlavne kvôli tej drobnosti čo má teraz v pravej ruke.“ „Čo?“ pozeral som. Cez ľuďi som toho videl len dosť málo a nechcel som zo seba robiť až takého hlupáka. „Fľaška Kofoly. Vždy nosí pri sebe aspoň pollitrovku Kofoly. Neviem ako to dievča robí ale poznám ju už 2 roky a ešte nikdy som ju nezastihol bez kofoly.“ „Hmm zaujimavé...“ „Skôr divné!“ rad sa posunul. Čakali sme už len krátko a ešte sme sa dohodli na tom kedy ma s ňou zoznámi. Potom sme si zobrali obedy a už nič podstatného sa nestalo. Sadli sme si k spolužiakom a bavili sa. Bola celkom sranda ale ja som bol myslou pri nej.
 Večer sme šli s Viktorom von a zoznámil ma so svojou partou. Čudoval som sa aké zjavy tam boli. Najzvláštnejší bol asi Hugo, Viktorov najlepší kamoš. Takisto ako Viktor mal tendenciu dávať ľuďom nezmyselné prezývky a vyžíval sa v čiernom humore. Má tmavohnedé dredy a neviem či som ho niekedy videl oblečeného v inom ako čiste v čiernom. Časom som si uvedomil, že okolo neho sa drží dačo ako permanentná „aura“ s cigaretového dymu lebo neustále fajčil. Dávalo mu to akýsi „duchovský“ rozmer a veľakrát si ho za to Viktor doberal a všetci sme sa na tom zabávali. (Viktor prezýval Huga „Casper“ ten ho na oplátku volal jednoducho „Debil“). Nevšimol som si tam Kofolku ale keď som hodil tázavý pohľad na Viktora ukľudnil ma tým, že ona vždy mešká 30 minút.
 Mal absolútnu pravdu po 30 minútach sa tam ukázala a bola úžasná ako vždy. Biele dlhšie tielko, na rukách kopa drevených náramkov so symbolmi slniečok, na krku kúsok kože na ktorej vysí drevený obláčik, na nohách svetlo hnedé capri nahoavice na chodila jej skrášlovali biele žabky. Viktor mal pravdu s tou kofolou aj teraz mala jednu v ruke. Hneď ako prišla hodila na mňa zvedavý pohľad a akonáhle to bolo možné prišuchla sa ku mne. „Ahoi ja som Miška ale môžeš ma volať Kofolka.“ Povedala so širokým úsmev na tvári. „Som si myslel, že je to len jedna z tých Viktorových blbých prezývok.“ Začala sa prudko smiať. „Nie ver mi neni. Ale ak by si počul nejaké iné alternatívy tak za tie môže už on.“ Zase raz na mňa hodila len svoj milý úsmev. „A ty si ten jeho Blondiačik?“ „Hej tipujem, že som to ja ale radšej ma volaj Rišo.“ „Tak dobre Rišo.“ poznamenala zase raz so svojim nenúteným výrazom keď ju zrazu niekto zavolal. „Musím bežať maj sa pa.“
 V ten večer sa to dáko zvrtlo a s Viktorom, Hugom a pár ľudkami sme sa ešte oddelili na „oboznámovaciu cestu“ po meste. Ukázali mi všetky krčmi, bary a miesta kde sa dejú fajn koncerty, čiže už som sa tu ako tak zorientoval. Len smola, že Kofolka nešla s nami ale čo hádam sa ešte spoznáme však času dosť. Času mám vždy viac než dosť.
 Najbližší piatok sme si na seba našli už viac času. Po dákej hodinke sme sa oddelili od ostatných a zaviedla ma na svoje obľúbené miesto. Bolo to také zapadnuté miesto v mestskom parku a bolo tam super. Jediné čo nás osvetlovalo bol Mesiac a hviezdy. Ležali sme tam pár hodín a rozprávali sme sa o všetkom čo nás napadlo. Má veľmi rada zvieratá a na „prekvapenie“ absolútne zbožňuje kofolu. Počúva rada world music, ska a občas jazz. Máme toho veľa spoločného.
 Časom sme sa začali spolu čoraz viac baviť aj mimo piatkov a samozrejme časom z toho vznikol vzťah. Až na jeden večer keď si ma zavolala na to svoje miesto do parku. Už cestou mi prechádzal ako keby mráz po chrbte ale mal som pocit, že je to len zo zimy a snažil som sa zahnať ten zlý pocit. Keď som došiel na miesto videl som ju ležať na zemi. Mala na sebe oranžovú tuniku s odhaleným chrbtom, na ušiach kvietkové naušnice zo zlata, na nohách rifle stiahnuté zlatým prepletaným opaskom a na nohách mala svoje obľúbené oranžové sandálky s kvietkami. Dokonale zladená, dokonalé opálená, dokonale mŕtva. Trvalo mi dlho kým som sa pohol z miesta. MŔTVA?! Nemohol som uveriť, prišiel som k nej a nenahmatal som jej pulz, jej telo bolo už chladné a mne začali kotúlať po líciach slzy, objal som ju. Moja láska!!! Po pár minútach keď sa môj plač stlmil uvidel som v tme postavu. Vyšiel z tieňa a vyzeral ako duch. Celé jeho telo zahaloval temný cigaretový dym a na hlave mu trónili dredy. Hugo! Potiahol si z cigarety pozrel na mňa a povedal: „Koniec?“ Podal mi cigaretu a ja som si zapálil. Slzy mi pohltil dym a ja som zmizol.
 UFF!!.. Sen. Hrozná nočná mora! .. Tak takto sa človek zobúdza deň po rozchode! Lahol som späť do postele a nechal som sa unášať spomienkami...