Mesto. Svetlá. Zimná atmosféra. Štvrtok večer a ja sa prechádzam zasneženou Prahou. Už dávno som nebol tu von takto sám. Zväčša len keď sa dakam ponáhľam alebo vybavujem počas dňa ale k večeru v podstate nikdy. Asi to vyplýva z toho, že chalani majú zajtra dáku ultra hyper dôležitú skúšku a moja holka.. no už ex a to hovorí asi za všetko. ^_^` A tak sa prechádzam sám zasneženými uličkami „Stovežatej“. Steely sa mi zabárajú do snehu a ja si užívam jeho rytmický chrapčavý zvuk. Chodil by som takto aj dni alebo roky ale niesom stroj a tak sa po chvíľke chôdze keď už mi odmŕza nos vchádzam do svojho obľúbeného podniku. Sadám si za pult a kabát si vyhrňujem aby „vysel za mnou“. „Zdravím Oskare!“ „Zdravím Piho! Co to dnes bude?“ „Daj nápojový lístok. Kuknem si čo tu vôbec okrem krídel a kávy máte.“ Pousmial som sa a počkal som kým mi Oskar hodil nápojový lístok. V pozadí hrá rádio a všeobecne je tu viac než prázdno. Predsa len štvrtok. Zaboril som sa do nápojového lístku a dostal som sa až medzi miešané nápoje. Dostal som chuť dať si dačo čo by som si inokedy nedal. Jeden z tých miešaných nápojov s menom na 3 strany, v ktorom je kopa exotických likérov, korení a aj ovocia a dávajú si to väčšinou len ženy aby si to v pozadí pomaličky cuckali. Vybral som si vec s najdlhším možným názvom a uistil som sa, že v tom nieje škorica. „Hej, Oskare! Dám si toto.“ „Proboha! Co se ti stalo?“ „Nič nič. Len mám chuť na zmenu.“zase som nahodil žoviálny úsmev a pozoroval som Oskara ako mieša komplikovaný nápoj. Po chvíľke som začul šuchot a ledva sa otočím sedí pri mne. „Máš pekný šál.“ Už dávno som nezažil dačo také. Pekné dievča, krátke ryšavé vlasy zastrihnuté do takého moderného strihu (vzadu kratšie a vpredu dlhšie.. vyzerá to veľmi dobre kým sa do toho nehádžu dáke divné farby) ,všeobecne pôsobila príjemne a najzaujímavejšie bolo to, že bola Slovenka. (v okolí sa mi skôr mihajú Češí v poslednej dobe) Mala na sebe tiež kabát, béžový. Páčil sa mi. „Ďakujem. Ty máš zase fajn kabát.“ „Ja viem.“ Usmiala sa takým detinským úsmevom. „Prišla si len kvôli šálu alebo ťa môžem aj na dačo pozvať?“ „No.. v podstate len kvôli šálu ale nebudem sa brániť.“ Slečna si objednala mangový džúš. Znie to divne. Proste MANGOvý džúš. Nikdy by som také nič nepil, už len z princípu, ale jej evidentne chutil a ledva došiel radostne si z neho upila. Zo začiatku som sa snažil len hádzať vtipné poznámky, lebo som sa bál, že nebude moc bystrá ale mýlil som sa. Časom sme sa dostali aj k vážnejším a intímnejším veciam a bolo to príjemné. Rozumeli sme si + Je to asi prvá baba, s ktorou som sa bavil o politike. Je to trochu blbá téma ale ja sa v nej občas rád bŕlam, lebo hold si užívam demokraciu a snažím sa ju aj náležito užívať :) Zistil som, že patrí do takej istej krvnej skupiny ako moji kamoši, číta .týždeň, počúva radio_fm a verí len tomu čo si overí. Fajn baba, naozaj také málokedy stretnete tobôž len tak v zastrčenom podniku v strede Prahy. No dobre možno hej ale.. proste mne pripadala ako božie zjavenie a doteraz mi tak pripadá. Ona si postupne objednávala ďaľšie mangové džúsiky a ja som si furt chlipkal z toho môjho divotvoru. Malo to tak veľa rozlišných chutí až som žiadnu necítil, ale osviežilo ma to a bolo to tekuté to mi stačilo.
Po dákej hodinke dvoch sme sa vybrali do mesta. „Praha je krásne mesto.“ Skonštatoval som clichéoidne keď sme vyšli z lokálu. „Hej, až je človeku ľúto to povedať, ako keby jej to uberalo na kráse.“ Pozrel som na ňu. „Mám to brať ako urážku?“odvetil som nevážnym tónom. „Áno!“štuchla ma a rozutekala sa preč. Vie byť strašne decko :) Začali sme sa naháňať. Nakoniec som ju dobehol a objal. Nemal som ten úmysel ale.. keď už som ju mal v náručí nemal som chuť ju pustiť a keď sa mi ona pritúlila k šálu pochopil som, že je na tom rovnako. Potom som ju odprevadil na intrák. Bolo to ďaleko a mohla ísť hociako inak a nie pešo ale. Nechcelo sa nám ľúčiť. Nakoniec keď sme došli tak... „Si fajn.“ Povedala z ničoho nič. Rumeň sa mi objavil v tvári a jemne ma to zaskočilo. Niesom moc zvyknutý počúvať pozitívne vyjadrenia na moju osobu. „Ďakujem. Aj ty si fajn. :) Vieš čo?“ „Čo?“ Lišiacky som sa usmial a odmotal som si svoj kašmírový šál. „Nechaj si ho.“ Namietala ale nakoniec prijala. Dala mi pusu na líce (pre niekoho je to detinské ale pre mňa je to aj tak jeden z najúprimnejších prejavov aké sú) a rozlúčili sme sa.
V ten večer som, síce prišiel o svoj obľúbený šál ale získal som niečo omnoho dôležitejšie. Takto chcem pozdraviť teba ,Ivka. Ľúbim ťa :) .. A vy všetci ostatní? Vás mám len rád :D) ale ak mi napíšete komentár možno z toho dačo bude xD (kecám neberte v úvahu).
Komentáre
heh,
kašmírový šál