Január a všade je kopa snehu. V parku sa prechádza mladý chlapec. Taký skorý dvaciatnik. Čierne havranie vlasy mu jemne dopadajú na čelo a v ruke drží pierko rovnakej farby. Hladí naň svojimi jasnými modrými očami a potmehúdsky sa usmieva. Pôsobí čiastočne šialene a čiastočne spokojne. Oboje ako keby spolu bojovalo.
Čierne havranie krídla mu prerazili jeho bordový sveter a vlna energie prešla jeho telom. Všetko sa na ňom zavlnilo a upustil pierko na zem. Rozprestrel krídla a vzniesol sa do vzduchu. Najprv mal problém ukorigovať svoje pohyby ale po chvíli si zvykol na ten nový pocit mať krídla a vzniesol sa vyššie ako kedy niekto poletel bez pomoci mechanických vynálezov.
Letel ponad mestá a dediny, videl chudobu aj bohatstvo, mier aj vojnu, dobro i zlo, špinu sveta ale aj čistotu detskej duše, videl západ slnka.. Posledné aj prvé lúče dopadajúce na horizont. Videl koniec nekonečna a zmysel nezmyslu. Videl všetko. Trikrát obišiel svet a vrátil sa späť do svojho parku. Pomaly pristál na zemi a krídla sa mu zložili. Znova prežil tú senzáciu keď mu energia prechádzala telom. Žiara zašla do krídiel a tie sa rozpadli lenže perie skôr ako dopadlo zmizlo okrem jedného pierka. To dopadlo do studeného snehu a vyhĺbilo v ňom jamku svojim teplom. Chlapec sa nahol a zdvihol pierko zo zeme. Usmial sa tak ako to vedel len on a pomaly si pobral hlbokým snehom....
Havran v snehu
28.08.2007 20:59:55
.. alebo príliš spontánne na to aby to pôsobilo celistvo :)
Odporúčam si k tomuto článku pustiť Jamiroquai - Black crow pre ideálnu atmosféru. Read & Enjoy. A samozrejme očakávam komentáre aj kritické aj iné :)
Komentáre
:)
:-) mám rada fantáziu...
rusalka
Nechal si sa inšpirovať dnešným počasím? :)
Perex som čítala...
Zas :)
Mno :)
jejdaaa