Stranger in this Town
Prechádza ulicou. Slnko už dávno zapadlo a všetko osvetlujú len svetlá pouličných lámp a neónov pochybných podnikov. Všetko je tu také povedomé a predsa iné. Síce je v tomto meste 1. krát ale už videl desiatky, možno až stovky podobných. Vykračuje si hľadajúc miesto kde by sa na chvíľu uchýlil. Po chvíľke chôdzi dojde k sympatickej krčmičke. Je to ten klasický anglický štýl krčmi. Väčšina vecí z dreva, vydýchaným vzduchom sa nesie vôňa cigaretového dymu a alkoholu. Pri barovom pulte sedí skupina štamgastov v požehnanom stave diskutujúc o športe. Prisadol si k pultu a objednal si whiskey, tá ho vždy aspoň trochu prebudí. Postarší barman švihom ruky nalial do pohárika whiskey a posunul mu ju po pulte. Zachytil ju a pomaly si odpil. Chuť ani veľmi nevnímal, už príliš si na ňu zvykol, používal ju len ako životabudič, slabý ale on nič lepšie nepoznal. Pomaly popíjal a premýšĺal, nikto nevie o čom ale na tom nezáleží. Keď dopil pohárik objednal si ďalší a potom ďalší a ďalší.. Takto to pokračovalo asi hodinu kým si k nemu neprisadla jedna žena. Bola stredného veku ale vyzerala dobre. Kučeravé hnedé vlasy jej padali až na plecia a jasne šedé oči mali priam až medúzovký pohľad pod, ktorým leckto zamrzol. Objednala si vodku. „Zase?“ povedal a otočil sa na ňu. „Áno ako vždy. A ako vidím aj ty máš klasiku.“ Usmiala sa na neho a zachytila skleničku od barmana. „Do toho ťa nič. Ako si ma našla?“ „Bolo to ľahké stačilo ísť tam kam som nepreklodala, že pôjdeš tak sa nikdy nepomýlim.“ „Keď myslíš..“ Objednal si ďaľšiu whiskey. „Prečo utekáš?“,spýtala sa ho po chvíli. „Narodil som sa ako cudzinec a tak aj umrem. Nieje mi súdené ostať na mieste založiť rodinu a podobné blbosti. Som putovník. Cieľom môjho života je putovať. Bez mena, nikam. A pokial ma chytí túžba po domove, ktorý som nikdy nemal nájdem si miesto ako toto a utopím tú túžbu vo whiskey. Je jedno koľko jej na to bude treba ja ju utopím.“ „Nemôžeš tak žiť navždy!“ „Môžem.. však vidíš. Žijem tak už 7 rokov a nerobí mi to problém!“ „Ale mne hej. Milujem ťa!“ „Bola to len jedna noc. Zabudni! Zabudni na mňa ako na všetkých ostatných!“ „Nechcem, lebo... lebo len ty si ten pravý..“ Pozrel na ňu. Jeho oči boli prázdne. Vtedy si uvedomila, že je neskoro. Tak ako utopil túžbu po domove a aj svoje ja utopil aj ju a lásku k nej. Slzy jej začali tiecť po líci. Postavila sa a položila peniaze na pult. Barman ich veľmi rýchlo a nenápadne zobral. „Máš pravdu.. je neskoro. BOL si ten pravý!“ Odišla so slzami v očiach ale presvedčená o tom,že spravila to čo len mohla.
On si len flegmaticky odpil s whiskey a ani sa neobhliadol. Po chvíľke vyronil nenápadnú slzu, ktorá kvapla do whiskey a v nej sa stratila. „Bol som... ale už niesom.. som nikto .. som cudzinec.“ .. Po chvíľke zaplatil a vydal sa na vlakovú stanicu. Do nového mesta. Kde bude zase raz len cudzincom.
Komentáre
Nice :))
jej
krásAa