My ľuďia sme fascinúce tvory. Chodíme po dvoch nohách. Vraj sme nainteligntnejšie tvory na svete. A všetkému vládneme. Rozhodujeme sa. Logicky aj citovo riešime veci. Máme sex aj pre pôžitok nielen na množenie. A aj kopa iných hlúpostí.
V pravej podstate sme ale celkom jednoduchý. Takisto ako červy derúce sa cez mŕtve telá aj my sme po jednoduchej analýze jednoduchý. Prepadáme všeobecným náladám a radi si namýšľame. A hlavne sme všetci tak trochu rozorvaný. Také malé chodiace víry, malé choasy derúce sa týmto svetom narážujúc do druhých chaosov. Občas sa tieto častice chaosu zrazia a zapadnú a je z toho dačo ako priateľstvo alebo lásk, občas nezapadnú a je z toho apatia, nenávisť alebo pohŕdanie. Každá častica ovlyvňuje každú inú inak ale ovlyvňuje ako v uzavretom priestore. Ako náhle vojdu dve do pozitívneho vzťahu ako priateľstvo drasticky sa začnú meniť. Začnú sa ovlyvňovať a prispôsobovať. Z časti chcene a z druhej „náhodne“, lebo každá drobnosť môže ovlyvňiť život toho druhého. Občas taká drobnosť dovedie ich vzťah ku koncu občas ho upevní ale isté je to, že to ich vzájomné pôsobenie je značné a častokrát trvalé. Nie v plnej miere ale z väčšej časti.
Preto je každé lúčenie také ťažké a preto aj sa často ľuďia menia ako keby „z ničoho nič“ síce to „nič“ môže byť práve nás. Lebo chaos je zradná vec a ľahko sa zmení jeho podstata stačí na to drobnosť, takisto ako nás ľuďí...
A tak sa aj ja točím v tom svojom víre myšlienok názorov a chutí a čakám kedy najbližšie narazím ja a ako to dopadne. Či ma stretne láska alebo nenávisť a či sa z toho dačo naučím alebo ostanem naveky hlúpym...
Komentáre
suhlas